O otázke, či dosahujeme ekonomický rast, stagnáciu alebo sme na úvode novej hospodárskej krízy, môžeme polemizovať donekonečna. Niektorí ekonómovia majú v tejto otázke jasno, niektorí majú kvalifikované odhady presné na 95 percent a keď im predpovede nevyjdú, tak je to akceptovateľná chyba prognózy.
Ak zmapujeme posledných pár rokov, tak zistíme, že sme zažili nečakaný obrovský ekonomický rast, pri ktorom nevieme presne zhodnotiť, čo ho spôsobilo. Následne sme zažili taký istý ekonomický pád. Pri tom páde vieme, že ho odštartovala hypotekárna kríza v USA. Nebudem polemizovať, či to bola skutočná ekonomická kríza, alebo sme len dosiahli ten istý bod, z ktorého odštartoval prudký ekonomický rast. Mojím názorom je, že sme sa dostali len na úroveň spred prudkého ekonomického rastu a ekonomika sa dostala na reálnu úroveň, kde by bola, keby neprišiel ekonomický rast.
Firmy čaká ďalšie šetrenie
Nasledujúce roky patrili ekonomickej stagnácii. Firmy, ktoré si nedávali pozor, neprerozdeľovali riziko, nemali pokryté pohľadávky, zabezpečené zákazky, skončili. Pohltil ich trh, silnejšia konkurencia, neschopnosť prežiť ťažké obdobie. Čo ale robili firmy, ktoré mali diverzifikované riziká, pokryté pohľadávky a cieľ rásť v období poslednej krízy? Niektoré znížili ceny, sprísnili prácu s pohľadávkami, zabezpečovali si svoje riziká skôr ako vznikli, vymenili správcov pohľadávok, prijali interné smernice na prácu s pohľadávkami, venovali sa zoštíhleniu manažmentu či zoštíhleniu pracovnej sily. Výsledok týchto firiem prekvapil aj samotné spoločnosti. Veľká skupina týchto spoločností v čase hospodárskej krízy stabilizovala svoje obraty a dosiahli pre ne stanovený cieľ, a to stagnáciu obratu na úrovni predchádzajúceho úspešného obdobia.
V praxi to znamená, že s menším počtom ľudí a s menšími cenami dosiahli taký istý obrat ako v predchádzajúcom období, a tým pádom dosiahli vlastne nárast a stále napredovali, aj keď pomalšie ako predpokladali. Tieto spoločnosti sú etablované na našom trhu a verím, že aj v prípade, že príde ďalšia hospodárska kríza, útlm alebo recesia, tak bez problémov prežijú toto obdobie a z krízy opätovne vyjdú silnejšie a s väčším podielom na trhu. Moju veľkú úctu majú spoločnosti, ktoré v tomto krízovom období rástli, naberali nových zamestnancov a nedbali na nálady ekonómov, na pesimistické predpovede a tvrdo išli za svojim cieľom dosiahnuť ekonomický rast. Osobne poznám niekoľko konateľov týchto spoločností a všetkých si veľmi vážim, nielen preto, že sú našimi klientmi, ale hlavne preto, lebo majú jasnú predstavu a víziu, ako dosiahnuť svoj cieľ. Som veľmi rád, že im môžeme prispieť v oblasti pohľadávok k dosiahnutiu tohto cieľa.
Solidarita postavená na hlavu
Veľmi zlým ukazovateľom pre podnikateľské prostredie na Slovensku je samotná Európska únia či USA. Nejednotnosť v názoroch jednotlivých politikov ohľadom eurovalu, či záchrany Grécka sú už pre podnikateľov smiešne. Namiesto toho, aby vyvodili zodpovednosť voči nezodpovedným politikom, ktorí neúmerne zadlžili svoje krajiny, aby prestali vyhadzovať peniaze a zadlžovať svoje krajiny a začali hospodáriť s prebytkom, ktorý by použili na splácanie svojich dlhov, sa len neústale dohadujú, čo spraviť a čo bude menšie zlo. Nik ale doteraz nestopol zadlžovanie jednotlivých krajín. Neviem si predstaviť ani ako dopadne hlasovanie o eurovale. Solidarita je dobrá vec. Bohatá EÚ môže byť solidárna, vlastne by aj mala byť. Mala by byť solidárna nielen vo vnútri, ale aj voči rozvojovým krajinám a ľuďom v chudobných rozvojových krajinách, kde ľudia hladujú a umierajú kvôli hladu a prežívajú mesačne zo sumy, ktorú bežný Európan minie pri jednom posedení na letnej terase pri káve.
Solidarita tiež nie je správna, pokiaľ má bežný Slovák s čistým príjmom na úrovni 500 – 700 eur prispievať na dlh bohatého Taliana, Španiela či Gréka, ktorý žije s niekoľkonásobne vyššieho príjmu a vadí mu, že si má utiahnuť opasok tak, ako to už niekoľkokrát v histórii Slovensko urobilo. Máme za sebou obdobia rozhadzovania, šetrenia, bezhlavého míňania či šetriacich reforiem. Slovensko za svoje krátke obdobie prežilo toho už veľa a má právo ako člen EÚ vyjadriť svoj kritický názor.
Podnikateľov čaká tvrdá skúška
Nik nevie predpovedať, či udalosti, ktoré sme pred dvoma týždňami zažili na burze spôsobia novú krízu. Nevieme či Grécko, Taliansko či Španielsko alebo iná krajina spôsobia novú, skutočne hlbokú hospodársku krízu, alebo o mesiac príde znovu nečakaný hospodársky rast. Zasiahne nás výrazná inflácia, či dokonca hyperinflácia? Budú mať z čoho platiť USA svojich zamestnancov a ustoja súčasnú situáciu? Nik nevie odpovede na tieto otázky. Predpovedať budúcnosť nevieme. Predpovede sa rôznia, vo väčšine prípadov sú všetky výhľady negatívne.
Včera som sa stretol s podnikateľom, dlžníkom. Podniká od roku 1992. Povedal, že situáciu, aká je v súčasnosti ešte nezažil. Podniká v stavebnom segmente. Do roku 2006 mal veľmi úspešnú spoločnosť, všetky zarobené financie investoval do spoločnosti, ktorú zveľaďoval a bolo podľa neho radosť podnikať. V súčasnosti ide s maržami na úplnú hranu ziskovosti len preto aby získal zákazku. Platobná schopnosť jeho zákazníkov jeho spoločnosť ťahá ku dnu. Nemá problém získať v priebehu dvoch – troch mesiacov nové zákazky v objeme 1 mil. eur, ale má problém dostať sa k svojim peniazom. Poisťovne pohľadávok mu dali ponuku na poistenie pohľadávok, poistenie ale prevyšovalo jeho maržu. Konkurenčný boj mu ale nedovolí presadiť vyššiu cenu. Podľa jeho slov, teraz to už nie je o tom, koľko zarobiť na ktorej zákazke, ale už je to o tom, prežiť toto obdobie v stavebníctve, nepokaziť si meno a neprísť o všetko, čo budoval takmer 20 rokov.
Zmluvy sa robia na horšie časy
Odporučil som mu to, čo odporúčam každému podnikateľovi. Dôverne si preverte svojho obchodného partnera. Preverte si jeho majetkové pomery. Nepreberajte zákazky od firiem, ktoré nič nevlastnia, nič nemajú a fungujú ako neoverené spoločnosti. Pokiaľ máte objem zákazky napr. 200.000 eur, požiadajte zákazníka o zloženie zálohy, požiadajte zákazníka o bankovú záruku alebo nech zloží financie na zákazku do notárskeho depozitu. Nič horšie nemôžete spraviť, ako postavíte niekomu budovu, alebo jej časť a za svoje peniaze. Veľký dôraz klaďte na dobrú zmluvu. Dobrá zmluva vám vie zachrániť financie, a to aj v prípade úpadku podnikateľa. Využívajte záložné práva tak ako je to len možné. Každé záložné právo na hnuteľný, nehnuteľný majetok či na pohľadávky spoločnosti môže vašu situáciu len zlepšiť.
Nebojte sa osloviť odborníkov. Ak ste odborník v stavebníctve, tak zákazník sa na vás spoľahne a zadá vám zákazku, ktorú pre neho spravíte. Považuje vás za odborníka a dôveruje vám. Toto isté praktizujte vy. Nájdite si kvalitného advokáta a bez výhrad mu dôverujte. Naučte svojich zamestnancov právne minimum, aby vedeli efektívnejšie pracovať. Pamätajte si, že zmluvy sa nerobia na dobré časy, ale práve na tie horšie časy, ktoré v súčasnosti prežívame. Uvedomte si, že v súčasnosti je obdobie, keď už neznamená nič ani to, že ste s niekým v obchodnom vzťahu päť či desať rokov. Dôverovať nezabezpečeným obchodným vzťahom v súčasnosti znamená zbytočne hazardovať so svojimi vlastnými financiami a majetkom. Buďte pripravený na tie najhoršie scenáre, o to ľahšie sa vám bude rásť a expandovať.
Peter Makovický, exekucna.sk