Ničí človek Božie dielo?

V Spojených štátoch ožila verejná debata o klonovaní človeka. Podnetom bolo rozhodnutie Snemovne reprezentantov uvoľniť obmedzenia z roku 2001 na financovanie výskumu kmeňových buniek federálnou vládou. Búrlivé výmeny názorov stúpencov i odporcov kontroverzného výskumu klonovania sa často prenášajú do širších oblastí morálky a etiky. Neodbytný zostáva i hospodársky a medzinárodný kontext, pretože veda a výskum napredujú vo svete bez ohľadu na postoje jednotlivých vlád a štátov.
Dilema, pred ktorou stojí prezident Bush, znervózňuje aj štátnikov iných vyspelých krajín. Bush ju však musí riešiť o to nástojčivejšie, že stavia celý svoj politický program na báze bránenia tradičných hodnôt, ktoré umožnili Amerike dosiahnuť jej dnešnú veľkosť.
Vyzdvihovaním osvedčených kresťanských hodnôt, vrátane posvätnosti a nedotknuteľnosti života, sa Bush zaraďuje do tábora hodnotových konzervatívcov. Preto v roku 2001 presadil zastavenie federálneho financovania výskumu embryonálnych kmeňových buniek s odôvodnením, že vedie k zabíjaniu životov pre záchranu iných životov. Vysvetlenie znie, že embryo je už v najranejšom štádiu vývoja budúcim človekom, čiže Božím dielom a že to, čo Boh stvoril, človek nesmie zničiť.
Pre hlásateľov takéhoto konzervatívneho vnímania počiatku ľudského života je vedecké manipulovanie s akokoľvek ranými embryami (i na úrovni zhluku niekoľkých buniek) neprijateľné. Na druhej strane nenamietajú proti výskumu kmeňových buniek získaných z dospelých tkanív. Tie už sú však diferencované a súčasná veda ich nedokáže (až na málo výnimiek) usmerniť na ďalšiu vývojovú transformáciu v ktorúkoľvek bunku ľudského tela. Implantovanie embryonálnych kmeňových buniek do poškodených orgánov človeka sa dnes preto ukazuje ako nádejná cesta k dosiahnutiu ich množenia a premeny na takýto orgán.
Predmetom mnohých sporov je získavanie embryonálnych kmeňových buniek. Rôzne krajiny majú rôzne predpisy na zaobchádzanie s embryami, ktoré zostanú na klinikách riadenej reprodukcie nepoužité a ich darkyne súhlasia s ich využitím na získavanie kmeňových buniek.
Z hľadiska pacienta je najbezpečnejšie a najúčinnejšie implantovať embryonálne kmeňové bunky, ktoré sú mu prispôsobené priamo "na mieru", pretože obsahujú rovnaké genetické informácie. Robí sa to tak, že sa z jadra vaječnej bunky darkyne odstráni jadro a nahradí sa jadrom bunky pacienta. Ak sa potom takto upravená vaječná bunka začne v kontrolovanom umelom prostredí množiť, po čase sa proces zastaví. Z nového zhluku embryonálnych buniek sa oddelia kmeňové bunky a môžu byť implantované do tela pacienta. Zostávajúci zárodok embryonálnych buniek sa zničí, a to považujú konzervatívci za potrat či vraždu.
Americký prezident sa zotrvávaním na svojich postojoch dostáva do nepríjemnej situácie. Aj keby úspešne vetoval novelizáciu spomínaného zákona, výskum by sa nezastavil. O to rýchlejšie by sa špičkové laboratória presúvali do vedeckých pracovísk, ktoré sa zaobídu bez federálnych dotácií. A do zahraničia. Biotechnológia je odvetvím, do ktorého vkladajú nádeje všetky najvyspelejšie štáty sveta (vrátane USA) nachádzajúce sa vo fáze deindustrializácie a usilujúce sa orientovať národné hospodárstvo na nové perspektívne smery. Má na nich stáť tzv. vedomostná ekonomika a na ňu sa upriamujú aj domáci a nadnárodní investori.