Slovenská ekonomika je takmer bez prírodných surovinových zdrojov. Ak chceme napredovať a zvyšovať životnú úroveň, musíme najmä predávať znalosti a informácie a vyvážať čo najvyššiu pridanú hodnotu vytvorenú hlavou. Exportovať sa dajú najmä špičkové technológie. Tieto však dokážu vyvinúť a vymyslieť len tí, ktorí nielen dôkladne študovali učebnice, ale ktorí aj veľa čítajú a komplexne rozvíjajú tvorivosť.
V informačnej spoločnosti je hlavnou komoditou na trhu informácia. Na jej získanie je nevyhnutná schopnosť aktívne čítať a monitorovať čo najviac informačných polí. Pokladnicou národa je vedomostný potenciál -- znalosti a zručnosti. Zjednodušene povedané -- aj od schopnosti národa veľa a aktívne čítať závisí komplexné bohatstvo krajiny. Mimochodom -- Česko s 10 miliónmi obyvateľov veselo konkuruje stomiliónovým krajinám v inteligencii. Aj vďaka aktívnejšiemu čítaniu patrí dlhodobo medzi najsilnejšiu desiatku krajín sveta s počtom ľudí s najvyšším inteligenčným kvocientom.
Vydavateľstvá a kníhkupci na Slovensku hromžia na nezáujem mládeže i veľkej časti strednej generácie o knižky, lebo ich vytláčajú počítače. Počítačov sa v SR v roku 2005 predalo viac než 330-tisíc. Koľko sa predalo knižiek, neviem, ale trendy predaja sú dlhé roky neutešené... Navonok je vraj dôvodom ich cena vrátane vysokej DPH. To však nie je pravda, lebo verejné knižnice sú lacné, početné a veľmi slušne zásobené. Ale sú ľudoprázdne, na rozdiel napríklad od Fínska -- kde sú plné aktívne čítajúcej mládeže. Kdesi sa stala chyba vo výchove -- v rodine, v škole alebo na strane štátu?
Keď sa však chcete zorientovať a kúpiť si dobrú knižku, chýbajú najmä dobré originálne knižky, ktoré by adekvátne a dostatočne pre všetky vekové skupiny a rôzne kultúrno-sociálne čitateľské stupne rozvíjali niečo také, čo sa dá súhrnne nazvať hodnotový kapitál a hodnotové riadenie. Na ponuke webových stránok jedného z najväčších vydavateľských domov som našiel plno knižiek, ale napríklad žiadnu o riadení kvality života (life management).
Ak chce človek sústavne rásť, potrebuje na to dve samozrejmosti -- celoživotné vzdelávanie a aktívne čítanie. Keď to nebude rešpektovať, nič sa mu na prvý pohľad nestane. Len druhý pohľad -- pod lepšou lupou -- odhalí, že vedomostne zaostáva lebo nedokáže rozlišovať, čo je pravdivá informácia a čo je nepravda.
EMIL BURÁK, spolupracovník HN