Podnikateľská aliancia Slovenska, Stála konferencia centra pre hospodársky rozvoj, v decembri 2004 uskutočnila v rámci svojho projektu, zameraného na retrospektívne hodnotenie prijatej legislatívy, prieskum medzi vybranými podnikateľmi zameraný na vyhodnotenie novely zákona o správe daní a poplatkov, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2004. Na prieskume sa zúčastnili manažéri zo 62 vybraných podnikateľských subjektov pôsobiacich na území SR. Cieľom bolo podľa samotného zákonodarcu najmä zaviesť priehľadnejšie a súčasne aj prísnejšie pravidlá do vzťahu daňovník -- daňový úrad a zrovnoprávniť postavenie týchto dvoch subjektov. Novela mala za úlohu zefektívniť vymáhanie daní a daňových nedoplatkov.
Hlavné zmeny nastali napr. zverejňovaním daňových dlžníkov. Od 1. januára 2004 zverejňuje daňový úrad po novom už aj konkrétnu výšku daňového nedoplatku. Ustanovenie malo zvýšiť motiváciu dlžníkov splácať svoje záväzky včas a v adekvátnej výške. Okrem toho malo toto opatrenie poskytnúť obchodným partnerom určitý obraz o spoľahlivosti toho-ktorého podnikateľského subjektu. Znížiť korupciu v tejto oblasti malo za cieľ ustanovenie, ktoré zaviedlo pre správcov dane obligatórnosť pri udeľovaní pokút. Zmenil sa tak stav z minulosti, keď správca pokutu udeliť mohol, ale nemusel. Podľa zákonodarcu sa tak mal zmenšiť priestor pre svojvoľné, resp. korupčné správanie daňových úradníkov.
Pozitívne hodnotená bola v čase prijatia aj snaha zaviesť podávanie daňových priznaní prostredníctvom elektronickej pošty. Limitom tu aj naďalej zostáva nefunkčný systém certifikácie zaručeného elektronického podpisu. Okamžitému zavedeniu by okrem toho pravdepodobne bránila aj nepripravenosť daňových úradov, lebo zavedenie funkčného systému overovania by si vyžiadalo aj nemalé finančné prostriedky a bolo by zo strany správcov dane časovo náročné.
Prieskum ukázal, že podnikatelia považujú túto právnu úpravu za jednoznačný prínos pre podnikateľské prostredie na Slovensku. Zoznam daňových dlžníkov, v ktorom od začiatku roka 2004 zverejňuje daňové riaditeľstvo aj konkrétnu výšku daňového nedoplatku, však využívajú podnikatelia podľa vlastného vyjadrenia zriedkavo. Iba štyri percentá respondentov pracujú s týmto zoznamom často alebo veľmi často. Manažéri na otázku, či si myslia, že ustanovenie o povinnosti správcu dane uložiť daňovníkovi pokutu za nesplnenie povinnosti pomohlo znížiť korupciu v tejto oblasti, odpovedali dosť nejednoznačne. Podľa ich vyjadrenia toto ustanovenie síce pomohlo znížiť korupciu, ale len v minimálnej miere.
V závere prieskumu mali podnikatelia odpovedať na otázku, či ich spoločnosť v budúcnosti plánuje využiť možnosť podania daňového priznania v elektronickej podobe. Ak áno, mali odhadnúť, v akom časovom horizonte je podľa ich názoru tento zámer realizovateľný. Prieskum ukázal, že iba osem percent respondentov neplánuje využiť elektronickú formu daňového priznania. Všetci ostatní predpokladajú skoršie či neskoršie využitie tejto možnosti. Až 34 percent podnikateľov pritom predpokladá, že daňové priznanie v elektronickej podobe bude môcť na daňový úrad podať už v budúcom roku a až 50 percent očakáva využitie systému v horizonte 1 -- 2 rokov. Šesť manažérov predpokladá, že podmienky pre elektronickú komunikáciu daňový úrad vytvorí v horizonte 3 -- 4 rokov a iba dve percentá počítajú s daňovým priznaním v tejto podobe do piatich rokov.
StoryEditor