Verejnosť tiež čaká na prelomenie šifry cedéčka, ktoré na prokuratúru priniesol predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a malo by obsahovať mená a zmluvy klientov skrachovaných nebánk. O týchto kauzách (plus o prípade medičky Ľudmily Cervanovej) sme sa zhovárali s generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom.
Vo vašej pracovnej náplni je denný kontakt so zlom, zločinom, trestnými činmi. Nie ste už z toho deformovaný?
Niekedy môžem mať taký vnútorný pocit, môže to vo mne vyvolávať frustrujúce nálady, ale nie som človek, ktorý by podliehal depresiám alebo frustráciám. Trestná problematika nie je navyše jedinou náplňou činnosti generálneho prokurátora, takže musím permanentne riešiť problémy v netrestnej oblasti, vo vzdelávaní, financiách, hospodárení, kontrole, ekonomike, správnom súdnictve, mimoriadnych dovolaniach, ústavných podnetoch - aj preto ma vlastne psychická saturácia z kontaktu so zločinom zatiaľ nezasiahla.
Nemyslíte si teda, že ľudia sú vo svojej podstate nastavení skôr na zlo ako na dobro?
Spoločnosť je definovaná celkovou situáciou v krajine a kriminalita je vlastne len odrazom stravu spoločnosti. A my od roku 1989 ešte stále nemôžeme povedať, že sme kompletne zaplatili daň z demokracie. Tieto negatíva v spoločnosti chápem ako veľkú daň z demokracie a pokiaľ ju nezaplatíme, nebudeme môcť hovoriť o tom, že sme klasický normálny demokratický štát. Napríklad ja sa teším domov po každej zahraničnej služobnej ceste, hoci viem, do akého prostredia sa vraciam - tobôž po porovnaní s vonkajším prostredím. Mal som možnosť navštíviť prakticky celú Európu a pôsobí na mňa trošku deprimujúco, ak porovnám ich problémy s kriminalitou s tými našimi. Ale vždy ma to prejde, poviem si, že tu som doma a tu sa musím vyrovnať s tým, kde a v akej dobe žijem - a tomu musím prispôsobiť svoj rodinný aj pracovný rytmus.
K tým "európskym" pomerom sa podľa vás skôr približujeme alebo sa od nich vzďaľujeme?
Mám skôr dojem akejsi amplitúdy. Dnes mám na to iný názor ako som mal pred rokom, a iný som mal pred rokom ako pred tromi. Možno je to tým, že človek pomaly starne, nadobúda životné skúsenosti, aj tie ideály, s ktorými niekam vstupuje, sa postupne menia, vyrastá z detských topánok a pozerá sa na realitu cez iné sklá. V globále si myslím, že smerujeme k lepšiemu. A ak môžem hovoriť za prokuratúru, napriek negatívam v médiách, ktoré občas pripomínajú kriminalistickú zvodku, mám skôr pozitívny dojem. Na jednej strane ma trápi, či by toto malo verejnosť znepokojovať najviac, na druhej strane ma to aj teší, lebo aj takéto správy v médiách dokazujú, že prokuratúra sa rozhýbala trošku iným, podľa môjho názoru pozitívnym smerom.
Nie celkom sa dá v médiách ignorovať čitateľ, ktorého viac zaujíma vykoľajená električka ako tá, ktorá prišla načas. Od toho závisí aj sledovanosť médií, aj inzercia. Sú pre vás médiá zdrojom alebo podnetom na to, aby ste niekedy konali?
Áno. Denne dostávam monitoring médií, ktorý si pozerám hneď po mojom nástupe 6.10 do roboty ako prvý. Nejaké noviny si prečítam ešte okolo piatej, keď idem so psom, takže už pri príchode do práce mám isté penzum vedomostí a informácií, ku ktorým som sa v predchádzajúci deň nedostal. Médiá sú pre mňa veľmi veľkým zdrojom informácií, čo môžete sledovať aj podľa niektorých mojich rozhodnutí - napríklad pri športových zápasoch. Prokurátori sú povinní v rámci služobného zaradenia informovať ma o každej veci, ktorá by mohla byť mediálne zaujímavá. Takže niekoľkokrát za týždeň mi v noci niektorý prokurátor cez telefón poskytne určitú informáciu. S médiami sa snažím pracovať seriózne, mojím prvým počinom po nástupe do funkcie bolo vytvorenie tlačového oddelenia. Máme záujem, aby bola verejnosť prostredníctvom médií objektívne informovaná. Naším veľkým problémom je priebeh trestného konania - my totiž nemôžeme v určitých štádiách vyšetrovania povedať všetko, lebo by sme išli proti sebe aj proti polícii, keby sme páchateľom umožnili vďaka médiám sa dozvedieť naše zámery a postupy. Médiá však potrebujeme z dvoch dôvodov - jednak aby ľudia videli, že tu existuje orgán, ktorý to myslí s bojom proti organizovanému zločinu vážne, a jednak aby sme ľudí upozorňovali na určité riziká a trestné veci, do ktorých sa môžu vlastnou neopatrnosťou dostať.
Spomínam si na situácie, kedy sa konanie súdov a práca vyšetrovateľov a prokurátorov dostali do konfrontácie s ich medializáciou - napríklad kauzy Cervanová a Malinová.
Nie som nadšený z takýchto komentárov, ale rešpektujem u novinárov, že majú svoj názor aj právo ho mediálne vysloviť. Ale kladiem si otázku, či napríklad páni Korda, Hríb, Vagovič alebo slečna Žemlová, teda mediálne známi ľudia, ktorí sa takýmito kauzami zaoberajú, podpísali niekedy obžalobu. A či si vedia predstaviť, čo je to podpísať obžalobu, postaviť páchateľa pred súd a navrhnúť mu trest. Či si vedia predstaviť, čo musí spraviť kriminalista pri analýze vyhodnocovania zabezpečených dôkazov, aby mohol prokurátorovi podať návrh na obžalobu. A či si vedia predstaviť v takých kauzách, ako sa musí sudca vysporiadať s dôkazovou situáciou a napísať rozsudok. Keby si to totiž dokázali predstaviť, ich názory v médiách by boli trošku iné. Spomínaní novinári totiž neprezentujú určitý skutkový stav, ale priamo hodnotia dôkazy, stavajú sa do roly policajta, prokurátora či sudcu. A pri jednotlivých mediálne zaujímavých prípadoch sa stavajú hlavne do roly obhajcu a to nie je správne. Spomenuli ste tieto dva prípady... a ja vám bez najmenších problémov môžem ukázať dvojstranový rešerš dôkazov, ktoré zabezpečila polícia pri riešení veci kauzy Hedviga M. Mám absolútne jasnú predstavu, čo ten vyšetrovateľ musel vykonať, aby mohol vzniesť obvinenie. Keby túto predstavu mali aj niektorí novinári, tak by stopercentne nenapísali to, čo napísali
Mám pocit, že tu došlo ku konfrontácii dvoch predstáv - podľa prvej slečna Malinová klame, podľa druhej došlo ku zneužitiu právomoci verejného činiteľa ministrom vnútra a policajným prezidentom. Netrúfam si povedať, ktorá verzia je pravdivá. Ale ak klamala slečna Malinová, rozmýšľam, aká hra je za tým, ale ak by bola pravdivá druhá verzia, bolo by to desivé.
Súhlasím s vami v plnej miere. Ale pokiaľ budú články písané ako doteraz, čo to spraví s tými prokurátormi alebo sudcami či policajtmi pri ich ďalšom rozhodovaní? Oni predsa musia vychádzať z tých objektívnych dôkazov, ktoré boli zabezpečené. Tam nebolo napísané Maďari za Dunaj, ale "Maďari za Dunai". Do prípadu bolo nasadených "x" policajtov, pátralo sa po identikitoch, akcia trvala celý mesiac. A zrazu sa našla DNA, je tu nevysvetliteľná obálka, vrátené doklady, veľmi veľa nejasných súvislostí a tie musí vysvetliť policajt aj prokurátor pri rozhodovaní o sťažnosti. Sme svedkami dvoch úplne opačných polôh - otvoríte si internet a tam vládnu evidentne protimaďarské nálady, s ktorými sa nemôžete stotožniť, na druhej strane je evidentný tlak médií, hovoria o neschopnej polícii, zaplatených prokurátoroch, počkáme na súd, ako rozhodne... Ale veď my nie sme v takom štádiu, bolo vznesené obvinenie a slečne Malinovej bude umožnené vyjadrovať sa ku všetkým skutkovým okolnostiam, ktoré sú v tom uznesení, ktoré boli dôkazovo zabezpečené, a to v prítomnosti svojho advokáta. Prečo predbiehame, že bude zažalovaná, prečo z nej dnes robíme martýra, nejaké obyčajné dievča, ktoré chce niekto proskribovať? Médiá tú kauzu dostali do takejto polohy, ale na takéto praktiky z minulosti už zabudnime. Máme tu charizmatického martýra, hlúpych alebo politicky objednaných policajtov, zaviazaných prokurátorov a uvidíme, čo bude s nejakými sudcami pod vedením pána Harabina. A nech už ten sudca rozhodne akokoľvek, tak to nebude mať konca kraja. A pritom to bola jedna kauza, ktorá by nestála za povšimnutie, keby jej nebol daný od samého prvopočiatku taký mediálne obrovský priestor.
Tá kauza získala veľký politický rozmer. Aj v SMK to pochopili, keď neskôr z nej vycúvali, hoci jej už politický rozmer dodali. Potom do prípadu vstúpila maďarská strana, na to reagoval slovenský premiér, minister vnútra a policajný prezident a tým pádom z jedného konfliktu - predpokladám, že sa stal, ale netuším, ako sa stal, napokon, pripustil to už aj generál Packa - vznikla medzinárodná záležitosť.
A to už je prúser. Ale tento prúser musí byť predsa objektívne vyriešený bez toho, aby sme ho komentovali skôr, ako bude vyriešený. Prečo už dnes do prípadu zaťahujeme možný akt udelenia milosti prezidentom, ak bude odsúdená? Veď nemusí byť žiadny návrh na podanie obžaloby. Bude jej daná možnosť konfrontovať sa s dôkazmi, ktoré boli zabezpečené. Buď ich vyvráti, alebo sa potvrdia.
A teraz Cervanová a Malinová a detektor lži. Budú médiá nútiť Hedvigu M., aby išla na detektor lži, tak ako nútia orgány činné v trestnom konaní, aby naň posadili ľudí, ktorí sú vo výkone trestu za kauzu Cervanová?
Toto by mohlo napadnúť aj obhajcovi slečny Malinovej, ale pri Cervanovej základný problém nie je vo výpovedi na detektore lži, ale určite ste si všimli výhrady ešte federálneho generálneho prokurátora voči tomu rozsudku. Mal asi 80 faktických výhrad voči tomu, ako prebiehal proces s týmito odsúdenými. Takisto neviem, či boli v levočskom archíve tajnej služby nejaké dokumenty k tomuto prípadu a do akej miery boli dôležité - ale ak sa súd odmietol s nimi čo i len zaoberať, tak to považujem za problém. A tretia vec je emocionálna - viete si predstaviť, že by sa Fero Guldan, Ján Krstiteľ Balázs, František Šebej zastávali ľudí, ktorí znásilnili a zabili ženu?
Presne na toto narážam, že niektorí redaktori majú tendenciu zadať prípadu objektivitu a vyvolať otázky, na ktoré sa možno naozaj nezodpovedalo v minulosti a možno ani teraz. Voči tomu nenamietam. Ani v prípade kauzy Malinovej voči tomu nenamietam, hoci tým nie som nadšený, lebo nie je právoplatne skončená, len by som chcel, aby niekde existovala hranica, do akej miery možno manipulovať s verejnou mienkou, do akej miery je to správne s ohľadom na ďalšie nezávislé rozhodovanie všetkých orgánov činných v trestnom konaní.
Uprednostnil by som slovo ovplyvňovanie.
Ja to takto vnímam a myslím si, že by médiá nemali vyvíjať takýto tlak na sudcov a všetky orgány činné v trestnom konaní. Vnímam to negatívne aj v takých kauzách, ktoré sú právoplatne skončené. Som rád, že sa skončili kauzy BMG Invest a Horizont a Majský a Fruni a Šebeščák, lebo nie všetci ľudia sa vedia celkom odosobniť od takéhoto neustáleho psychického tlaku. Ani sudcovia, policajti ani prokurátori nie sú zo železa, aby si povedali, že čo už môžu takéto médiá. Aj ja som si to odskúšal na vlastnej koži a malo to pre mňa veľký význam pri Majskom, kde som bol stopercentne presvedčený, že mám pravdu. Moja pravda sa totálne preukázala pri všetkom, čo som povedal, no dnes je moje meno spájané s Majským len v negatívnom slova zmysle. Nie každý prokurátor mal odvahu povedať to, čo som povedal, neustojí to každý. Nie každý je taký odolný, aby si povedal, že toto nemá na jeho rozhodovanie vplyv a nebude sa tým zaoberať.
Generálny prokurátor je len jeden.
No veď. To bola aj moja povinnosť, dať najavo svojim podriadeným a svojim kolegom, aby rozhodovali podľa zákona, nie podľa politickej objednávky alebo podľa mediálnych vyjadrení niektorých novinárov. Pokiaľ o kvalifikácii trestných činov, rozsahu dokazovania, obžalobe a rozsudku budú rozhodovať politici alebo médiá, tak sa rozlúčme s právnym štátom.
A ešte mám druhú zásadu, ktorej sa držím - kde sa začínajú city, tam sa právo končí. Tiež ľutujem tých ľudí, ktorí vložili do nebankových subjektov peniaze a prišli o ne. Je to až strašné, lebo čítam tisícky listov, ktoré mi píšu, ale mám plakať nad nimi? Ja sa musím držať litery zákona a tá hovorí, že podpísali takéto a takéto zmluvy a dostali sa do takéhoto a takéhoto podnikateľského prostredia a skrachovali. To mi hovorí zákon. Ak to prísne nerozlíšim, potom budem vychádzať na verejnosť s právnymi bludmi a to by si žiadny právnik nemal dovoliť.
Nemá to množstvo faktických výhrad vtedajšieho federálneho prokurátora Bohma racionálny základ? To si azda nemohol vymyslieť...
Vzhľadom na to, že bol obhajcom niektorých z tých odsúdených, na tých 80 výhrad sa pozerám s nadhľadom. Spojiť osobu generálneho prokurátora následne s advokátom si viem predstaviť, ale bývalý advokát vo funkcii generálneho prokurátora len ťažko zabudne na niektoré kauzy a táto mala obrovský význam. On sa vydal na nápravy krívd, ktoré sa podľa neho vykonali voči týmto páchateľom v kauze Cervanová.
Takto si to interpretujete?
Toto je realita. Hovorím to tak, ako to bolo. Urobil to spolu s ich ďalším obhajcom doktorom Motejlom, ktorý tiež mal svoje postavenie. Preto podal vtedajší generálny prokurátora žiadosť, ktorej vtedajší Najvyšší súd vyhovel a proces Cervanová pokračoval. Zopakoval sa po niekoľkých desiatkach rokov a všetky slovenské súdy, ktoré v tomto prípade rozhodovali, po opätovnom vykonaní dôkazov dospeli k tomu istému záveru. Myslíte, že za tých dvadsať rokov sa tých 80 bodov nevyvracalo a nič sa nedávalo do poriadku? Nebol som na žiadnom pojednávaní a nemám dôvod nedôverovať tým prokurátorom. Táto kauza spája viacero emotívnych, právnych a morálnych problémov.
Cesta do pekla býva vedená dobrými úmyslami, ale nevnímate to ako chybu, že sa súd odmietol zaoberať dôkazmi alebo "dôkazmi" z levočských archívov? Iná vec je odmietnuť dôkazy po ich analyzovaní, ale ak sa nimi súd nezaoberal, automaticky to vyvoláva pochybnosti, v laickej verejnosti určite.
Nemôžem poprieť, že v tomto máte pravdu, ale záleží na súde, čo nariadi. Keby súd nariadil, že ich máme vytiahnuť z archívu a máme sa nimi zaoberať, tak by sme sa tým určite zaoberali.
Vy viete, čo je v tých materiáloch?
Archív som nečítal, ale som informovaný, aké materiály sa tam nachádzajú. Ako prokurátorovi by mi asi vôbec nevadilo, keby som bol zaviazaný k tomu, aby sme to produkovali ako dôkaz, ale taktiež mi nevadí, že sme to ako dôkaz neprodukovali. Vzhľadom na to, že tieto materiály súvisia s prvotným štádiom vyšetrovania (kriminalistické spracovanie), ja by som s tým nemal absolútne žiadny problém.
Stále si myslím, že kauza Cervanová bola rozhodnutá na základe dôkazov a o vine a nevine rozhoduje súd. My sme trvali na obžalobe na základe zabezpečených dôkazov.
V istej fáze vyšetrovania sa teda odmietla arabská stopa ako nereálna a to bol dôvod, prečo sa tieto dôkazy nezaradili?
Nie, v takejto polohe som to nepovedal a ani to takto nemyslím. Ja som ten spis vôbec neštudoval, vzhľadom na môj vek a pracovné zaradenie bola táto kauza na najvyššom súde v čase, keď som nastúpil na generálnu prokuratúru. Sledoval som ju teda len z pozície, keď sme reagovali na opravné prostriedky a pre mňa je tá vec passé. Moje vyjadrenia na margo vyplývajú zo súdnych rozhodnutí, ktoré som mal možnosť čítať. Kompletné dôkazové materiály ani kompletné výpovede som nečítal, a momentálne to ani nepokladám za potrebné, aby som sa touto kauzou zaoberal predtým, ako budem disponovať právoplatným rozsudkom. Nevylučujem však, že sa tým ako generálny prokurátor budem musieť zaoberať. Existujú ešte inštitúcie, na ktoré sa môžu obrátiť obhajcovia, a pokiaľ bude skonštatované, že sme pochybili my alebo najvyšší súd, tak ako generálny prokurátor budem musieť reagovať. Zatiaľ však tie rôzne stopy, arabské a iné, o ktorých sa debatuje v médiách, sú hypotézy a na hypotetické veci sa mi ťažko odpovedá.
Ako sa teda rozhodujete, ktoré informácie a indície a materiály z médií sú pre vás zaujímavé a iné nie? Kde je hranica medzi tým, čo pre vás má a čo nemá závažnosť, aby ste sa s tým zaoberali?
Je viacero takých hraníc. Hranica historická, ktorá má veľmi úzky súvis s premlčacími lehotami. Napríklad teraz vychádza veľa článkov v súvislosti s činnosťou Ústavu pamäti národa o rozličných veciach, ktoré sa udiali v minulosti, ale pre mňa majú naozaj len informatívny a historický charakter vzhľadom na to, že tie skutky sú už niekoľko rokov premlčané. Len ťažko by som mohol dosiahnuť rekodifikáciu trestného práva a trestného procesu do takej miery, aby sme sa s nimi mohli zaoberať. Takáto informácia prestáva mať trestnoprávny zmysel. Isteže, môžeme debatovať o porušení zákona na ochranu mieru, zákona o genocíde a podobne, kde sú premlčacie lehoty trochu inšie, ale snažím sa pragmaticky vyhodnotiť každú vec a jej význam, či sa ňou mám priamo zaoberať a dať ju do nejakého štádia konania. To je hlavný dôvod.
Druhým dôvodom je, do akej miery ten mediálny podnet vo mne zavibruje po ľudskej stránke. Zo zákona sa každý prokurátor musí zaoberať aj informáciami v médiách, ale aby som sa nimi priamo zaoberal... Som veľmi háklivý na týranie detí, detskú pornografiu, brutálne vraždy a obete na ľudských životoch, hlavne ak ide o deti.. To ma vie naštvať a je pre mňa impulzom, aby som konal a inicioval príslušný proces. Takisto ma inšpirujú veci, ktoré majú spoločenský charakter a súvisia s korupciou vo verejnom živote, napríklad aj v športe. Bez ohľadu na to, že na to sú určené orgány špeciálnej prokuratúry. Väčšinou sa o týchto veciach médiá dozvedia neskôr ako ja, takže vychádzajú z informácií, ktoré som poznal skôr.
To je logické. Ako si však vysvetľujete Guldana, Krstiteľa Balázsa, Šebeja, ktorí stoja na strane odsúdených. Neverím, že by mohli obhajovať násilníkov a vrahov.
Pána Guldana poznám podľa jeho článkov, myslím si, že jeho názory sú veľmi seriózne a prečo píše to, čo píše, je v poriadku. Pána Šebeja poznám z videnia, z nejakých stretnutí na konferenciách, ktoré organizuje ich inštitút. Pána Balázsa nepoznám, ale musím otvorene povedať, že píše veci, o ktorých nemá vedomosť, má len čierne videnie a to biele mu uniká.
Prejdime k tej Mečiarovej kazete - čím si vysvetľujete, že sa nedá dešifrovať?
To je veľmi jednoduché vysvetlenie - podľa našich dostupných informácií, ktoré sme aj odovzdali patričným orgánom na dešifrovanie, je jasné, že tú kazetu šifrovali štyria ľudia. Tzv. PGP šifra je veľmi ťažko otvoriteľná a veľmi ťažko prelomiteľná aj tzv. brutálnou silou, čo nám potvrdili z kriminalisticko-expertízneho ústavu. Tento samospúšťací rozbaľovací kód môže byť odkódovaný za tri minúty, ale rovnako aj za tridsať rokov alebo nikdy. Aj ten, kto kazetu dešifroval a pozná heslo, ju nemusí otvoriť. Takže ak by sa títo štyria šifranti aj stretli - a my vieme, že sa stretnúť nemôžu, lebo by sme to vedeli - môže sa stať, že to nedešifrujú. Požiadal som všetky dostupné zložky o odkódovanie kazety - máme ich dve, identické, jedna je na prokuratúre a druhá na SIS. Pracovisko SIS bolo ešte za pána Pittnera dovybavené špičkovou zahraničnou technikou v spolupráci so spriatelenými službami, ktoré majú skúsenosti s takýmito záležitosťami. Na niekoľkých desiatkach počítačov bol nastavený dešifrovací program a ten podľa mojich informácií beží 24 hodín denne. Aj preto verím, že sa to podarí prelomiť a mali by sme nájsť všetky zmluvy, ktoré boli v BMG Horizont uzatvorené. Nielen poškodených účastníkov, ale aj tých s nejakým profitom. A ak sa toto podarí, potom môžeme hovoriť aj o iných témach, nielen o spomínaných 14 miliardách, ale aj o iných peniazoch, aj o politickej stránke celej veci a o dopadoch, ktoré táto kauza môže mať. Ja však nie som politik a k tomuto by som sa veľmi nerád vyjadroval.
Predpokladajme teda, že kazeta bude dešifrovaná a budú na nej zaujímavé mená. Podľa všetkého pôjde o niekoľko skupín klientov - prvá bola v nebankovkách od samého začiatku a profitovala z tejto pyramídy. Aj túto môžeme rozdeliť na dve skupiny - jedna svoje príjmy zdanila, druhá nie. Ďalšia skupina sa dostala do systému neskôr a dostala aspoň to, čo do neho vložila, posledná skupina prišla o všetko.
Toto je klasická podstata pyramídových hier. Základňu tvoria tí, čo prehrávajú - logicky je ich najviac. Na vrchu sú tí, čo zarobili najviac, smerom nadol je zárobok čoraz menší. Ale čo sa týka finančných prostriedkov, je tá pyramída opačná a tie sumy sa ani nerovnajú. Poškodení si nárokujú povedzme 14 miliárd, navrchu ich bolo 20, a do 60 miliárd čosi chýba.
Ak teda bude dešifrovaná kazeta a budú menovite známe všetky skupiny, čo je neuveriteľná robota, potom by ste mali vedieť povedať, ktorá skupina nemá žiadny nárok na odškodnenie a ktorá by mala svoje príjmy dodaniť...
Ja si však stále myslím, že nikto nemá nárok na žiadne odškodnenie a tí, čo z toho profitovali, sú povinní doplatiť daň.
Takto to vnímate?
Áno. A tu je aj rozdiel medzi tým citom a právom. Moja prvá otázka znie: splnili si tí, čo nezaplatili daň, svoju daňovú povinnosť? Nesplnili. Má to nejaký následok? Môže mať. Trestnoprávny alebo by mali dodatočne dodaňovať svoje príjmy v rámci správneho konania. Toto je podľa mňa právo. Lebo ja tých klientov všetkých považujem za podnikateľov. Ak si tí úspešní splnili svoju daňovú povinnosť, sú pre mňa absolútne nezaujímaví. To však neplatí o tých, ktorí nezdanili svoje príjmy, a štát by ich mal dodaniť.
Druhá stránka celej kauzy je, že niektoré príjmy z týchto nebankoviek dostával aj štát - nedostal sa takto štát do istého konfliktu? Bol to trestný čin alebo nebol?
Veď za to sú tí ľudia odsúdení. Ale tí ľudia sú odsúdení za to, že svojím spôsobom nelegálne podnikali a spôsobili škodu v rámci toho celého balíka, tam je tých poškodených 240-tisíc klientov. Ale ak by sme pristúpili k názoru, že je potrebné niekoho odškodniť, lebo bol poškodený v trestnoprávnej forme, tak skonštatujeme, že vlastne išlo o legálne podnikanie?
Toto cítim ako istú dilemu, pretože ak budete akceptovať, že tie peniaze od nebankoviek štát zdanil právom, získal právom, išlo teda o nelegálne podnikanie?
Toto je tá dilema, na ktorú som ešte ani ja od nikoho nedostal odpoveď.
Preto sa vás to pýtam.
Na to vám teraz neodpoviem.
Lebo ak to bolo legálne podnikanie, prečo by mali byť odsúdení?
Ale ja som nepovedal, že to bolo legálne podnikanie. Oni sa dopustili trestného činu, za ktorý nesú trestnoprávnu zodpovednosť a aj sú odsúdení. Jeden právoplatne, druhý neprávoplatne a tretí je na úteku. Kauzu Fruni, Matik, Šebeščák vôbec netreba spájať s kauzou Brtva, Majský, Pachinger, tí do toho vstúpili, až keď nebankovky začali krachovať. Ale toto verejnosť nevníma, ona to spája.
Štát však získal nemálo financií od nebankoviek ich zdaňovaním, takisto od médií, ktoré profitovali z reklamy nebankoviek. Jestvuje nejaký argument, aby štát tieto peniaze, ktoré získal od nebankoviek, využil na odškodnenie poškodených klientov?
Práve vzhľadom na celú túto filozofiu a na súčasný právny stav si myslím, že nejestvuje žiadny zákonný rámec, ktorý by umožnil týmto ľuďom nejaké peniaze vyplatiť. Oni uzatvárali zmluvy v rámci tichých spoločníkov, vkladali svoje peniaze za účelom zisku, fakticky podnikali. Ja si ten mechanizmus momentálne neviem predstaviť, lebo neexistuje v rámci legislatívnych úprav nič, čo by mi po právnej stránke umožňovalo rozmýšľať týmto smerom. Dobre, opätovne sa prenesiem do citovej polohy a budem súhlasiť s programovým vyhlásením vlády a poviem, tak sa poskladajme, hoci neviem kto, neviem z čoho, lebo tí ľudia si to zaslúžia. Toto je citová poloha, ktoré neviem právne vyriešiť. Preto to pokladám za citový nezmysel a právnu nemožnosť. Ja sa nezbavím dojmu, že nemôžeme vytvoriť normu, ktorá nám spätne povie, že vy ste podnikali, neuspeli ste a my vám to nahradíme. Takúto normu si neviem predstaviť. Existuje tu však "x" daňových odborníkov, poradcov, ekonómov, daňových poradcov, ak toto príde na tému dňa, niekto sa tým bude musieť zaoberať. Ale ak bude vôľa, nájde sa aj cesta a mne ako prokurátorovi nebude robiť problém to akceptovať, ale to už ideme do politickej roviny celého problému a k takým veciam sa ja ako nepolitik nerád vyjadrujem.
Bude väčším problémom kazeta zašifrovaná alebo odšifrovaná?
Po právnej stránke je problém jasný, po morálnej, etickej a následne aj politickej - je otázne, či možno nie je lepšie cédečko zašifrované. Ale mojou úlohou nie je kazetu zatajiť a nedešifrovať, mojou úlohou je využiť všetky možnosti, ktoré mi umožňuje trestný zákon aj poriadok, aby sa cédečko dešifrovalo. Súc si vedomý rizík, ktoré môžu byť následne v spoločnosti vytvorené, neviem si predstaviť vyvinutie nátlaku na zverejnenie trebárs tých ľudí, ktorí z toho profitovali. To bude problém celej spoločnosti, vtedy sa ukáže, ako ďaleko sme sa od roku 1989 posunuli.
Ak bude tá kazeta dešifrovaná, tak je jasné, že tu budú proti sebe záujmy ju zverejniť aj záujmy ju nezverejniť.
Prokuratúra bude plniť len tie povinnosti, ktoré jej ukladá zákon.