Iskierku nádeje, že by sme mohli mať dno finančnej krízy za sebou, vykresali správy o nákupe podielu v investičnej banke Goldman Sachs Warrenom Buffettom, investičným guru, známym svojou výnimočnou schopnosťou neustále nachádzať podhodnotené aktíva. Podrobnosti tohto obchodu, ktoré sa už do titulkov správ nedostali, však optimizmus schladili. Buffett nikomu nič nedaroval a dojednaná, prekvapujúco nízka cena za akciu v kombinácii s vysokou dividendou robia z tohto obchodu skôr signál o zúfalej situácii v Goldman Sachs. Buffett navyše so svojimi kontaktmi na tých najvplyvnejších na Wall Street pravdepodobne nič neriskuje a schválenie 700-miliardovej pomoci finančnému trhu americkým Kongresom považuje za hotovú vec.
Práve 700-miliardový šek do rúk Fedu, a to bez akýchkoľvek obmedzení na jeho použitie, má byť podľa amerického ministra financií a guvernéra Fedu tým jediným východiskom zo súčasnej situácie. Sedemsto miliárd amerických dolárov z vreciek amerických daňových poplatníkov má hasiť požiare finančných uličníkov, ktorí celú schému vymysleli a masívne na nej posledné roky zarábali. Ak americká vláda znárodnenie dlhov nezodpovedných jednotlivcov schváli, bude Fed za tieto peniaze skupovať hypotekárne (bez)cenné papiere, čo má podržať nad vodou finančný trh, a tým aj podporiť ekonomiku.
A americká ekonomika podporu nutne potrebuje. V poslednom čase totiž došlo k poklesu ekonomickej aktivity. Napriek zanovitému odporu k nazvaniu súčasného stavu recesiou je pravdepodobné, že v budúcnosti tak terajšie obdobie označené bude. Američan má na krku dlhy za dom, ktorého cena prudko klesla. Zároveň klesá aj hodnota jeho úspor v akciách, čo neprispieva k udržiavaniu nákupnej horúčky. A tých 700 miliárd bude musieť tiež niekto zaplatiť. Ak návrh v Kongrese nakoniec prejde, tak to bude práve americký spotrebiteľ.
Chradnúca americká spotreba začína byť celosvetovým problémom. Od ochoty Američana míňať závisí po svete množstvo pracovných miest. Spomalenie americkej ekonomiky pocítia najvážnejšie krajiny, ktoré sú od exportu do USA závislé ako napr. Kanada alebo Mexiko. Zasiahnutá bude aj Ázia, a to najmä Čína, aj keď tam doteraz výpadok amerického úspešne kompenzuje rast domáceho dopytu. Európa pocíti ochladenie tiež, aj keď pravdepodobne nie až v takom rozsahu ako spomínané krajiny. Zastavenie rastu dokumentujú už aj posledné čísla o HDP v druhom štvrťroku 2008. HDP v Európskej únii oproti predchádzajúcemu štvrťroku klesol o 0,1 %, v Japonsku až o 0,6 %.
Vplyvy hypotekárnej krízy na Slovensko budú skôr nepriame. Slovenské finančné inštitúcie takmer vôbec nepostihol prepad ceny amerických hypotekárnych cenných papierov, keďže takéto aktíva nemajú vo významnejších množstvách na svojich súvahách. Ich likvidita je preto v poriadku. Hovoriť o nutnosti štátnych zásahov na našom trhu v "americkom štýle“ je teda nepochopením celej problematiky.
Okrem strát časti výnosov z akciových fondov môžeme očakávať aj obmedzenie prístupu k úverom na väčšie či rizikovejšie projekty. Nedostatok likvidity u veľkých finančných hráčov zvýši úroky aj v našom kúte sveta. Získať financovanie na veľký developerský projekt dnes už určite nie je také ľahké ako pred rokom. Klesajúci zahraničný dopyt tiež môže postihnúť miestnych exportérov, teda aj tunajšie automobilky. Negatívny vplyv bude však pravdepodobne čiastočne kompenzovať naša konkurenčná výhoda v podobe stále relatívne nízkych mzdových nákladov. Dvere na francúzskej alebo nemeckej fabrike sa pre klesajúci dopyt zavrú skôr, ako na tej v Bratislave či Trnave. Napriek tomu by sme z prípadnej celosvetovej recesie so zdravou kožou neobišli ani my. Aktualizované odhady rastu HDP na roky 2009 a 2010 z dielne ministerstva financií vo výške 6,5 %, resp. 6,1 % sa preto zdajú dosť ambiciózne.
Slovenská vláda využila americkú krízu ako zámienku na zmeny v druhom dôchodkovom pilieri a v súčasnosti ňou ospravedlňuje aj svoje predsavzatie masívnejšie zasahovať do fungovania trhovej ekonomiky. Kým prvé je neúprimným zakrývaním skutočných motívov, druhé je nepochopením príčin a dosahov americkej hypotekárnej krízy. Zoči-voči horším časom by si mala vláda skôr položiť otázku, či príjmy získané z rekordného hospodárskeho rastu v posledných rokoch použila správne a či namiesto medziročnej viac ako 10 % expanzie verejných výdavkov nemala radšej splácať svoje dlhy. Lebo v časoch, ktoré nás čakajú, bude vláda dlhy skôr vytvárať.
Juraj Karpiš, analytik Inštitútu nezávislých ekonomických a sociálnych štúdií (INESS)
| Prečítajte si aj: |
| Neštandardný krok vlády Ing. Ivan Barri,výkonný riaditeľ Asociácie DSS Tripartita bude dnes rokovať o návrhu zákona, ktorým sa opätovne otvorí druhý pilier. Týmto spôsobom slovenská vláda reaguje na vývoj situácie na svetových finančných trhoch a jej dosahoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré považuje za krízou najviac ohrozený segment finančného trhu. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Nemeckí dôchodcovia na mercedesoch z nás nebudú Anton Marcinčin, ekonóm Svetovej banky. Popri počasí sú dôchodky ďalšou vďačnou témou na konverzáciu, lebo sa nás týkajú nadosmrti. Kým na počasí sa však zväčša zhodneme, lebo vetru a dažďu zatiaľ nerozkazujeme, debata o dôchodkoch je nebezpečná, lebo dôchodky vieme meniť kedy a ako sa nám páči a nepáči, a to vyvoláva rozpory. Osobne som za zrušenie celého súčasného dôchodkového systému, pretože prestáva byť relevantný a vytvára nebezpečné ilúzie a napätia. Z tohto pohľadu mi pravidelné otváranie a zatváranie akéhokoľvek piliera neprekáža; prekážajú mi skôr sprievodné efekty. Celý článok >> |