Európsky parlament separovaný podľa zastúpených strán ľahko odstaví nabok 55 poslancov z rôznych sveta strán, ktorých voliči poslali prezentovať excesy cudzie duchu demokracie. Hoci sa extrémne pravicové strany, nech sú už odkiaľkoľvek, ocitnú v jednom skupenstve bokom od tradičných veľkých strán, nebudú však množinou jediného extrémneho pnutia, lež každá bude sama sebou. Predpokladať, že Jobbik si sadne vedľa SNS vo frakcii Únie za Európu národov by bolo tiež extrémom svojho druhu.
Spomedzi 55 poslancov s biľagom nacionalizmu či xenofóbie sa pravdepodobne nenájde 25 takých, ktorí by okrem svojho pôvodu zo sedmoro štátov boli schopní zdieľať rovnaké platformové programy či nálady. No bez ohľadu na to, kto kam nasmeruje svoje kotvy, ich váha medzi 736 europoslancami bude menšia ako mušia. Keďže im bude chýbať akčná frakčná jednota, keď prehovoria v pléne, bude to ako bzučanie múch na tvrdom rockovom koncerte. Ale keď veľký orchester stiahne svoj zvuk, bude ich počuť, a to je dobre. Dokonca lepšie, ako keď tasia kordy len doma medzi svojimi nepriateľmi. Nikde inde nedostanú tak zreteľne artikulovanú odpoveď na vlastné nacionalistické bludy ako na pôde parlamentu, kde heilovať, židozovať, rómovať by si dovolili iba raz.
V Maďarsku na povolebných brífingoch azda najprecíznejšie formulovala programové ciele volebná líderka Jobbiku Krisztina Morvai (inak profesorka práva) v troch témach: Maďarsko pre Maďarov, autonómiu pre Maďarov na odtrhnutých územiach, vrátiť privatizovaný majetok a pôdu do rúk Maďarom. Keby takouto deklaráciou šermovala v snemovni Európy, mohla by skončiť potupou. Maďarsko Maďarom nik neberie, jedine ak sami sebe, jedna fajta druhej fajte (mimochodom, je to jej slovník), autonómiu nemožno vybojovať pomocou EÚ, iba tak, že každá menšina si to dohodne v domácom štáte, napokon reprivatizovať chcel aj náš premiér a skončilo to na mŕtvom bode, lebo siahnuť na majetok je jeden z najťažších hriechov v demokracii (okrem toho, v Maďarsku nepredali doteraz cudzím ani piaď pôdy). Ale dobre, treba najzúrivejších ochrancov svojeti vypočuť a teraz to už bude pred veľkým publikom. Waw!
Javí sa tiež osožné, že práve v týchto voľbách dostali hlasy a mandáty extrémne pravicové strany. Voličom nič lepšie neotvorí oči ako viditeľný fakt, čoho sa dopustili, resp. že zmeniť môžu daný stav len tak, že pôjdu voliť. Keď je to skutočne tak, že tri mandáty pre Jobbik vyvolali v krajine zdesenie, potom to prišlo v pravý čas, lebo o necelý rok, ak nie už skôr, dostanú voliči možnosť reparátu. Je oveľa dôležitejšie, aby v čase komunálnych volieb (v Maďarsku už boli a socialisti v nich podobne ako teraz utrpeli zdrvujúcu prehru) a pred parlamentnými voľbami bolo už vidieť, ako reflektujú občania stav, ktorý sa bude dať zmeniť len o päť rokov a ako sú pripravení to isté zmeniť v domácich súvislostiach. Platí to u našich susedov a rovnako aj u nás, lebo keď pri malej účasti na eurovoľbách asi 46-tisíc hlasov oroduje za SNS, ktorá nie je schopná transformácie z nacionalistickej na národnú stranu, to je rovnako zlý signál ako Csákyho pobratimstvo s Orbánom. To je však vedno s mandátmi Maďarov z Karpatskej kotliny iný level.
Tibor Ferko, dramaturg a publicista