Súčasné rusko-bieloruské vzťahy majú zaujímavé peripetie. Bielorusko má podstatne nižšiu cenu za zemný plyn dodávaný z Ruska. V prvých mesiacoch tohto roka ho kupovalo po 250 USD. Zemný plyn nakupuje firma Beltransgaz. Gazprom má 12,5 % akcií tejto firmy a jeho podiel sa postupne zvýši. Ako menšinový akcionár bol Gazprom v marci minulého roku proti tomu, aby sa 19 % hodnoty služieb firmy prevádzalo do štátom kontrolovaného bieloruského investičného fondu. Podobný spor mali Rusko a Bielorusko v prípade Mozyrskej rafinérie, kontrolovanej spoločným rusko-bieloruským podnikom Slavnefť, ktorá do spomínaného fondu priviedla 100 mil. USD. Tohto roku Gazprom 17. júna požiadal Beltransgaz, aby zaplatil dlhy v hodnote 231 mil. USD. Nielen plynom je však bielorusko-ruský konflikt živý.
Pred niekoľkými dňami sa skončil takzvaný mliečny konflikt medzi Bieloruskom a Ruskom. Do Ruska sa nesmeli dovážať mliekarenské výrobky z Bieloruska. Alexander Lukašenko sa preto nezúčastnil na zasadnutí Dohody o kolektívnej bezpečnosti, ktorej členmi sú niektoré krajiny bývalého Sovietskeho zväzu združené v Spoločenstve nezávislých štátov a zaviedol zvýšené kontroly na spoločných hraniciach. Aké boli ekonomické a iné príčiny búrky v pohári mlieka?
Takmer 40 % produkcie mliekarenského priemyslu Bieloruska sa vyváža. Podiel Ruska na exporte predstavuje 94 - 96 percent. Pre rozpočet krajiny to ročne predstavuje 1 mld. USD. Celý štátny rozpočet Bieloruska je 15 mld. USD. Celkovo sa do Ruska vyvážajú z Bieloruska ročne 2 milióny ton mlieka, čo je 7-percentný podiel na trhu. Podiel sušeného mlieka z Bieloruska je vyšší a dosahuje 20 %. Je preto očividné, že sankcie, ktoré prijal 6. júna 2009 hlavný hygienik Ruska Gennadij Oniščenko, mohli mať nedozerné ekonomické dôsledky na bieloruskú ekonomiku. Do zoznamu zakázaných výrobkov sa dostali tisícky druhov produktov mliekarenského priemyslu. Hlavný hygienik zakázal dovoz takmer všetkého, čo sa vyrába v Bielorusku.
Oficiálna verzia zákazu je veľmi jednoduchá. Koncom minulého roku v Rusku zaviedli pre všetkých výrobcov mlieka, teda nielen pre zahraničných, ale aj domácich, nové pravidlá. Ak je v mlieku viac ako 1 % práškového mlieka, na obale musí byť namiesto slova "mlieko" slovné spojenie "mliečny nápoj". Spotrebiteľ má právo vedieť, čo pije. Na vybavenie nových dokladov mali výrobcovia pol roka. Koncom mája malo nové obaly 56 % podnikov z Litvy, 71,4 % firiem z Lotyšska a 90,6 % ukrajinských producentov. Spotrebiteľský dohľad v Rusku konštatoval, že nové obaly nemal takmer ani jeden bieloruský podnik.
Neoficiálnych verzií je veľa. Ako je zvykom, experti majú rôzne názory. Niektorí tvrdia, že podstata sporu je samotnom Alexandrovi Lukašenkovi. Je majstrom štedrých sľubov, za ktoré dostáva pôžičky. Rusko poskytlo Bielorusku úver 2 mld. USD a krajina prakticky dostala 1,5 mld. USD. Napriek tomu, že bieloruský prezident pred niekoľkými mesiacmi sľúbil posúdiť otázku priznania nezávislosti Južného Osetska a Abcházska, dodnes to neurobil. Iní odborníci majú jednoduchšiu verziu príčiny konfliktu. Miestni ruskí výrobcovia mlieka sa sťažovali na dampingové ceny bieloruských výrobcov. Premiér Vladimir Putin na stretnutí s ruskými poľnohospodármi v Belgorodskej oblasti poznamenal, že podiel dotácií bieloruským výrobcom je väčší je ako ruským.
Bielorusko zmiešalo mlieko s pivom. Výbor štátnej kontroly Bieloruska vyhlásil, že približne 20 % piva dovážaného z Ruska sa do krajiny dostáva neoficiálnymi cestami. Súčasne vyhlásil, že kvôli kontrole dovozu piva treba založiť špeciálnu firmu.
Bielorusko hľadalo východisko z uzavretia ruského trhu v Európskej únii. Oficiálna Bieloruská tlačová agentúra (BelTa) vyhlásila, že Rusku sa niekoľko dní podarilo urobiť to, o čo sa snaží niekoľko rokov bieloruská opozícia. Bielorusko sa začalo orientovať na Európsku úniu. Podniky tam začali hľadať nové trhy. Niekoľko podnikov navštívili inšpektori z krajín Európskej únie.
V stredu sa konflikt skončil dohodou oboch inšpekčných orgánov pre oblasť hygieny Ruska a Bieloruska. Vyriešenie konfliktu teší aj moju mačičku, ktorá jedáva len bieloruský tvaroh.
Elena Mostovščikovová, stála spolupracovníčka HN v Moskve