Fond národného majetku SR je ukážková inštitúcia, ktorá je prežitá a treba ju zrušiť. Smutné je, že vláda o tom vôbec neuvažuje, ba naopak, hodlá rozšíriť jeho agendu tak, aby mohol ešte roky spokojne existovať.
Dnes FNM spravuje podiely v 89 slovenských akciových spoločnostiach, pričom sumárna hodnota všetkých podielov je v menovitej hodnote 2,35 mld. eur (70,95 mld. Sk). Ak sa pozriete na hodnotu majetku, možno si poviete, že so správou má fond roboty dosť na to, aby existoval. Ak sa však zahĺbime do štruktúry spravovaného majetku, zistíme, že 1,81 mld. eur (54,53 mld. Sk), teda viac ako tri štvrtiny, pripadá na šesť veľkých akciových spoločností -- Slovenský plynárenský priemysel, Slovenské elektrárne, tri rozvodné elektroenergetické podniky a bratislavské letisko. Ak by si podiely zobrali pod palec rezortné ministerstvá, čo sa napokon sprostredkovane aj deje, potom by fondu takmer zanikla táto časť agendy.
Pred pätnástimi rokmi vláda Vladimíra Mečiara presunula prijímanie privatizačných rozhodnutí na fond, a tak mu vznikla nová práca. Keďže vláda Roberta Fica ostentatívne vyhlásila, že privatizovať nebude, táto druhá nosná časť agendy fondu úplne odpadla. Možno to nebude celkom pravda, lebo fond sa nedávno rozhodol sprivatizovať zvyšný 30-percentný balík akcií v Slovenských lodeniciach Komárno. Ale i keby fond predával podiely v ďalších spoločnostiach mimo šestice najvýznamnejších, kam by si Fico asi netrúfol siahnuť, náplň by bola nedostatočná.
A tak sa vymyslela fondu úplne nová agenda. FNM sa pripravuje na sťahovanie znehodnotených cenných papierov z kupónovej privatizácie od majiteľov. Ide o dlhodobý problém, ktorý treba naozaj riešiť, ale nie takýmto účelovým spôsobom. Oficiálnym podnetom sa stalo vyrubenie poplatkov za správu účtov pre niektorých majiteľov málo hodnotných alebo priamo bezcenných akcií zo strany Centrálneho depozitára cenných papierov. Pritom niť zodpovednosti za vyrubovanie poplatkov, nad ktorým sa vláda rozhorčila tak silno, že od vládneho podnetu na zmenu zákona po jeho schválenie parlamentom ubehli iba dva týždne, vedie k fondu. Ten je 75-percentným majiteľom Burzy cenných papierov v Bratislave a tá zas 100-percentným majiteľom Centrálneho depozitára. Jedna ruka nevedela, čo robila druhá, alebo ruky niekto zámerne dirigoval.
Sťahovanie bezcenných akcií sa dotkne občanov na celom území Slovenska. Touto činnosťou mohla vláda poveriť iné inštitúcie s rozvinutým aparátom, napríklad ministerstvo financií. Nespravila tak, novú agendu prisúdila fondu, aby mohol ďalej existovať. V čase krízy, keď šetria na nákladoch firmy a občania, je zahanbujúce, ak vláda koná naopak. Namiesto toho, aby zužovala byrokratický aparát, vyrába mu náplň práce. Fond národného majetku, ktorý mohol byť zrušený už dávno, sa stáva symbolom štátneho plytvania.
Jozef Mikuš poslanec NR SR za SDKÚ-DS