Nový zákon o investičnej pomoc má ambíciu nahradiť doterajšie predpisy, najmä Pravidlá v oblasti poskytovania regionálnej pomoci investorom. Účelne upravené Pravidlá umožnili v závere minulého roka odklepnúť vláde investičné stimuly pre 46 projektov v hodnote približne 10 mld. Sk. - vyše 60 percent smerovalo do oblastí najvyspelejšieho západného Slovenska, 25 percent na omnoho chudobnejšie stredné Slovensko a zvyšok na východné Slovensko.
Nové pravidlá na regionálnu pomoc či investičné stimuly sa očakávali so záujmom. Bude vláda pokračovať v štýle regionálnej pomoci z konca minulého roka, alebo vymyslí niečo iné, aby pomohla zaostalejším oblastiam Slovenska? Nový zákon nedal jasnú odpoveď. Je viac zahmlený ako doterajší systém, dáva viac právomocí subjektívne rozhodovať, rozplýva sa v prioritách. Voľnejší výklad hrozí po zrušení výšky limitov na investičné stimuly. Štátna pomoc sa tak môže nafúknuť do nevídaných rozmerov. Ministerstvo hospodárstva predpokladá, že v rokoch 2007 až 2009 poskytne vláda pomoc v hodnote 5,5 mld. Sk. Situácia sa však môže vyvinúť úplne inak, návrh to umožňuje.
Nový predpis už nepozná jasnú mapu, ktorá delila Slovensko podľa výšky nezamestnanosti v jednotlivých okresoch na tri zóny. Tam, kde bola nezamestnanosť najvyššia, boli podmienky pre vstupujúce investície najpríťažlivejšie. Mapu nahradí múdre rozhodnutie vlády, ktorá bude stanovovať maximálnu "intenzitu regionálnej štátnej pomoci v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky".
Ktovie, ako často sa bude táto intenzita meniť, a aké parametre si vláda vyberie, aby nasmerovala investorov do rozličných kútov krajiny. Môže sa stať, že spriaznený investor tak dobre zapôsobí na vládu, že tá nebude váhať zmeniť intenzitu zo dňa na deň. Posúvanie intenzity môže zároveň naraziť na maximálne limity, ktoré vychádzajú z platnej mapy regionálnej pomoci pre Slovensko, schválené Európskou komisiou.
Otázny bude postoj k prioritám. Kým v minulosti bol zámer pritiahnuť investície do znalostnej ekonomiky, teraz má pribudnúť priemyselná výroba. V prvej polovici 90. rokov bolo na Slovensku samostatné ministerstvo priemyslu, čo naznačuje, o akú širokú oblasť ide. Veľa priorít sú žiadne priority, vyberať sa dá z veľkého okruhu projektov. Za takýmto avizovaným rozmachom môže stáť niekoľko silných reprezentantov priemyselnej loby.
Pozitívne na návrhu je, že už nerozlišuje medzi fyzickými a právnickými osobami, čím upúšťa od diskriminácie jednej skupiny podnikateľov. Zákon rieši situácie, ak investor upustí od podporeného projektu. Takýto problém kvári vládu už niekoľko rokov v Česku, kde investor vycúval z projektu výroby televízorov a utopené ostali miliardy českých korún. Zákon podrobne rieši aj daňové úľavy, čo si vynúti zmenu zákona o dani z príjmov.
Celkovo treba hodnotiť zákon negatívne. Črtá sa neuvážené mrhanie prostriedkami, a to v čase, keď rast slovenskej ekonomiky láme európske rekordy. Vychádzajúc z nedávnej minulosti vláda bude pravdepodobne štedro rozdávať najmä daňové úľavy, lebo tie nevidno hneď, vyplávajú na povrch až v budúcnosti. Hrozí subjektívne posudzovanie pomoci a s tým spojené deformovanie podnikateľského prostredia.
Prvých pokrivených rozhodnutí sa v prípade schválenia zákona v parlamente dočkáme asi už v tomto roku. Zákon má platiť od 1. decembra a zámer tvorcov je tento rok udeliť stimuly za dve miliardy korún. Na to už musia byť nachystané a predrokované projekty, nemálo ich bude asi z priemyslu.
Jozef Mikuš, poslanec NR SR (SDKÚ-DS)