Myšlienka spojiť krajiny vyrábajúce a prepravujúce plyn do jednotnej organizácie typu OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) leží už dlhšie na stole. OPEC vznikol v roku 1960. Od počiatku je organizáciou, ktorá sa snaží stabilizovať trh s ropou. Myšlienka vytvorenia plynárenského kartelu však vyvoláva veľké spory.
Kartel Iránu s Ruskom?
Pred rokom Irán navrhol Rusku vytvoriť spoločný plynárenský podnik. Rusko má tretinu zásob, Irán 13 % a na treťom mieste je Katar so 7 %. Viac ako 28 % zemného plynu, ktorý spotrebúva EÚ, dodáva na jej trh Rusko. Nemecko odoberá 30 % a "zvyšok" -- teda 70 percent -- východná a stredná Európa (bez Grécka). Experti tvrdia, že koordinácia politiky v exporte plynu je dôsledkom výstavby plynovodov síce na území krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ale ktoré obchádzajú Rusko, ďalej oneskorením výstavby plynovodu Nord Stream a požiadavkami EÚ ratifikovať Európsku energetickú chartu. Tá by mala regulovať ceny, ťažbu a vývoz ruských energetických surovín mimo územia Ruska.
Proti plynárenskému exportnému kartelu sú nielen niekoľkí vývozcovia plynu, najmä Nórsko, ale aj krajiny, ktoré sú prirodzenými spotrebiteľmi, predovšetkým USA. Americkí kongresmani listom oznámili americkej ministerke zahraničných vecí názor, že považujú vytvorenie plynárenského kartelu za hrozbu USA.
Legislatívny výbor Senátu USA v apríli 2007 schválil projekt zákona, ktorý zakázal zahraničným štátom vytvorenie medzinárodných ropných a plynárenských organizácií riadiacimi sa podobnými princípmi ako OPEC. Okrem toho senátori schválili dodatok k prvému antimonopolnému zákonu USA (Sherman Antitrust Act,1890), v roku 1914 pribudol ešte Clayton Act, ako jeho spresnenie a rozšírenie. Podľa novely zákonov môže americká vláda začať súdne spory so zahraničnými vládami, ktoré porušili tento zákon.
Bez ohľadu na znepokojenie spotrebiteľských krajín, štáty exportujúce zemný plyn a kontrolujúce 70 % jeho svetových zásob (Alžírsko, Brunei, Indonézia, Irán, Malajzia, Nórsko, Nigéria, Omán, Katar, Rusko a Turkménsko) sa v apríli 2007 zišli v Dohe a rozhodli sa nevytvoriť plynárenský kartel. Bolo to kvôli tomu, že na rozdiel od trhu s ropou, trh s plynom nie je globálny -- ceny v rôznych regiónoch sa od seba výrazne odlišujú. Ak ropný kartel OPEC môže operatívne meniť objemy ťažby, kontrakty na dodávky plynu majú dlhodobý charakter. Časť dodávateľov predáva neupravený plyn a časť skvapalnený. Ceny dlhodobých kontraktov na dodávky zemného plynu sú naviazané na aktuálne ceny ropy, a preto nie sú voľné.
MANGO v línii ZSSR
Pred začiatkom fóra v Dohe ruský minister priemyslu a energetiky Ruska Viktor Christenko povedal, že sa stretávajú nie preto, aby sa dohodli na kartelovej zmluve o cenách, ale preto, aby nenarušovali globálnu energetickú bezpečnosť. Ďalšie stretnutie bude tento rok v Moskve.
Situácia v Rusku je odlišná od tej globálnej. Ruská plynárenská spoločnosť (RGO), ktorá je národnou asociáciou podnikov ťažiacich 95 % zemného plynu v Rusku, v novembri 2006 navrhla krajinám, ktoré sú členmi Eurázijského ekonomického spoločenstva (Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan), aby vytvorili Medzinárodnú alianciu národných neziskových organizácií plynárenského priemyslu (MANGO). Predpokladá sa, že táto organizácia sa stane nástrojom spájania energetických záujmov krajín bývalého ZSSR na úrovni mimovládnych organizácií.
Cieľom MANGO je podľa navrhovaných stanov "vytvorenie podmienok spravodlivého rozdelenia príjmov z exportu medzi krajinami, ktoré ťažia a prepravujú zemný plyn a tiež vytváranie spoločných zdrojov potrebných na investície v plynárenskom priemysle, podporujúce stabilitu existujúceho prepravného systému plynovodov, a to v členských krajinách MANGO. Diskusia o stanovách tejto organizácie sa očakáva na summite spomínaných krajín (EvrAzES) v apríli tohto roku v Petrohrade.
Elena A. Mostovščikovová, Moskva