Hoci pán prezident nie zo zlej vôle vyrobil problém s (ne)podpisom školského zákona, zlá vôľa (ne)prelomiť ho vetom poslancov posunie spory o správnom dvojjazyčnom uvádzaní zemepisných/miestopisných názvov v učebniciach do ďalšieho skrutínia nielen parlamentného skúmania. Pán prezident má pravdu v tom, že nemožno zákonom riešiť neurčité určovanie, čo je "vžité a zaužívané" a čo nie je. Ďalší predpis v súlade s týmto zákonom by subjektívny aspekt pri posudzovaní "vžitého a zaužívaného" len vystupňoval emotívne motivovanými argumentmi za a proti. Tak ako rodové mená, aj názvy majú svoje dejiny a preskúmať, čo vzniklo násilnou maďarizáciou a čo je historické, to by však bol tvrdý oriešok aj pre špecialistov, najskôr by bol na obzore nový spor medzi rivalmi, či už s domácou menšinou alebo s jej susednou väčšinou (ktorá by si mala hľadieť skôr svoje problémy s názvoslovím).
V roku 1990 vydali v Budapešti rozdielny slovník s názvom Magyar neve (Maďarský názov) s podtitulom Határokon túli magyar helységnév szótár (Slovník zahraničných miestnych názvov). Z 267 strán patrí 117 slovensko-maďarským, resp. maďarsko-slovenským názvom, je to vyše sedemtisíc jednotiek (ktoré sú z nich nevžité, nezaužívané, keď trvajú aj stovky rokov?). Ďalšie heslá sú maďarsko-srbochorvátske, rumunské, nemecké a ruské názvy. Bez takéhoto slovníka by sotva vedel ktokoľvek povedať, aký je slovenský ekvivalent napríklad obce Vyšný Hrabovec (Kisgyertános), lebo názvy sa neprekladajú, ale tvoria podľa sémantiky a tradície domáceho jazyka. Názvy nemusia imitovať to, čo práve označujú. Cesta k pôvodným názvom môže byť niekedy aj dlhšia ako tisíc(e) rokov.
Odvodzovať napríklad maďarský pôvod Košíc od názvu Kassa je nehistorické a falošné. Pôvodný názov bol Cassovia, neskôr Casschau a maďarské pomenovanie vzniklo fonetickým čítaním nemeckého slova bez poslednej samohlásky. Nie všetky maďarské názvy vznikli z maďarského jazykového kmeňa. Hoci má maďarský jazyk na všetky lokálne i regionálne názvy v bývalom Uhorsku svoj vlastný slovníkový aparát, pristihujeme ho v slovenskej pasci napríklad pri názve obce Krásna Hôrka, ktorá sa v maďarčine píše ako Krasznahorka. Pieseň o zámku na Krásnej Hôrke zľudovela a spieva sa po celom Maďarsku ako Krasznahorka büszke vára (...pyšný hrad). Sú to po maďarsky písané i spievané slovenské slová. Je to síce maďarčine cudzí prvok, ale vžitý. Ani maďarizácia s tým nepohla, lebo čo je prirodzené, pretrvá.
Názvy však nie sú len o zemepise, a už vôbec nie na licitovanie. Zamlčať v maďarsky písanom slovenskom dejepise jeden či druhý názov viažuci sa k niektorej lokalite na Slovensku by znamenalo rezignovať na poznanie, zámerne nevedieť, čo je čo. Keď Slovák počuje názov Párkány, dovtípi sa, že ide o Štúrovo, ale iba preto, že je často frekventované. Prečo by sa však maďarský spoluobčan nemal dozvedieť v učebnici zemepisu/dejepisu obidva ekvivalenty, aj keď si všetky pre veľké množstvo ani nezapamätá. Hlásiť sa s k spoločnému domovu v Uhorsku a nereflektovať stav, ktorý bol, alebo sa následne ustanovil, to nie je len barbarské prerušovanie historickej kontinuity (bez ohľadu na pojmy či dojmy) dnes už v rozdielnych štátoch, ale detronizácia zdravého rozumu. Nič z toho, čo slúži na poznanie, nemôže byť predmetom prestížnych licitácií na tému, čo je "vžité a zaužívané", ale ani vlasteneckého viťúzstva, lebo to, že sme sa narodili a žili v rakúsko-uhorskej väznici národov, neznamená, že po vymanení sa z tejto dejinnej predurčenosti prepíšeme nanovo dejiny názvov "á la thése", resp. aktuálnej ideológie vládnucich strán a po ich prípadnom nezvolení odznova ich prečistia (znova nepovolaní) vyvolení tortúrou opráv. Napokon maličkosť: keby vznikli spory o tom, čo je správne, ktorá inštancia bude posledná a aj oprávnená posúdiť dilemu votkanú nateraz do zákona s hlasmi 107 poslancov?
Tibor Ferko, dramaturg a publicista