Autorka v článku (Vstup do eurozóny nám potraviny ešte predraží, HN 19. 11. 2007) tvrdí, že vstup do eurozóny potraviny ešte predraží, hoci samotný obsah článku túto "teóriu" či tvrdenie nepodporuje. Nie je žiaden dôvod na to, aby samotné zavedenia eura na Slovensku malo mať vplyv na rast cenovej hladiny. Výmena jednej meny za druhú je v prípade stanovenia cien, zjednodušene povedané, len matematická operácia. Zavedenie spoločnej európskej meny ako národného platidla by za určitých okolností mohlo dokonca cenovú hladinu znížiť. Odbúrajú sa totiž transakčné náklady, ktoré nie sú v prípade takej otvorenej ekonomiky, ako je tá slovenská, zanedbateľné. Bude záležať na obchodníkoch, ako sa k cenotvorbe postavia. Vďaka konkurencii a duálnemu zobrazovaniu cien by sa však neopodstatnené zvyšovanie cien malo eliminovať.
Analytik agentúry na prieskum trhu Terno Ľubomír Drahovský tvrdí, že tendencia rastu cien bude naďalej trvať, ale podľa neho je problém, že nedochádza tak rýchlo k zrovnoprávneniu príjmov, ako by to malo byť v porovnaní so západnými krajinami. Na porovnanie pár čísel. Pravdou je, že v októbri vzrástli ceny potravín za jeden mesiac o 2,6 percenta, ale za posledných dvanásť mesiacov to bolo 6,6 percenta a celková inflácia za ostatný rok je 3,3 percenta. Naproti tomu však rast miezd tieto čísla prekonáva. Za rok končiaci sa júnom tohto roka bol priemerný rast miezd 7,4 percenta. V tomto roku sa očakáva rast nominálnych miezd na úrovni 7 percent, pri priemernej harmonizovanej inflácii HICP 1,7 percenta.
Rast cien potravín, ako je v článku uvedené, nie je len aktuálnym problémom Slovenska či eurozóny, ale tiež štátov, ktoré euro ako domácu menu nepoužívajú. Rast cien potravín v týchto krajinách je nakoniec ešte vyšší ako na Slovensku.
Podobné mýty či titulky môžu verejnosť, ktorá vníma každú informáciu o zavedení eura veľmi pozorne, dezinfomovať, či dokonca naladiť negatívne. A o to nám predsa nejde.
Jana Kováčová, hovorkyňa NBS