Táto „letná predikcia“ bola krátkodobého charakteru a pre investorov je kľúčové, aby jasne rozlišovali charakter a časový horizont trhových predikcií analytikov. Tie možno zjednodušene rozdeliť do dvoch kategórií. Na cyklické a štrukturálne.
Časový horizont cyklických predpovedí je od pár mesiacov do povedzme dvoch rokov. Každú predpoved dlhšiu ako dva roky treba považovať za štrukturálnu. Predmetom cyklických predpovedí je vývoj faktorov vplývajúcich na ceny aktív. Kroky centrálnych bánk, makroekonomický vývoj v krajine, valuácia aktív, technická analýza a sentiment investorov sú hlavné premenné v každej cyklickej predpovedi. Cyklické predpovede sú inherentne nestabilné a majú vysokú variabilitu.
Je to spôsobené množstvom faktorov, ktoré sú v hre a slobodou konania hráčov, ktorých správanie sa analytik snaží predpovedať. FED sa mohol v septembri rozhodnút úplne ináč a dnešný kurz dolára či zlata by bol určite na iných úrovniach. Konštantná zmena je na dennom poriadku a puncom cyklického „predpovedača“ by tak mala byt flexibilita a schopnost okamžite sa prispôsobiť novým faktom.
Robiť dobre cyklické predpovedanie, ale neznamená mať najlepšiu úspešnosť, lebo vďaka vysokému vplyvu náhody častokrát náhodný výber „predpovedá“ lepšie ako analytik. Tento fakt nevedia investori prehltnúť, keď tvrdia, že najlepší cyklický „predpovedač“ musí automaticky mať aj najvyššiu úspešnost.
Robiť cyklické predpovede dobre, znamená neignorovať fakty a diskontovať maximum informácií, ktoré sú k dispozícii. Nič viac analytik spraviť nemôže. Štrukturálne predpovede sa naopak vyznačujú svojou stabilitou. Ide o identifikáciu veľkých tém, ktoré bublajú pod povrchom a z dlhodobého hľadiska spôsobia veľkú zmenu súčasného usporiadania. Na týchto predpovediach sa na dennej báze nič zásadné nemení a ostávajú v platnosti dlhý čas. Na známe štrukturálne našej doby (rast Číny a rozvíjajúcich sa krajín, negatívne demografické trendy vo vyspelých krajinách, cenové nárasty komodít, rozvoj alternatívnych energií, nárast sociálnych sieti atď.) by sme pokojne mohli dať nálepku roku 2003, 2006 ci 2010 a veľkú zmenu by badat nebolo. Pre svoj dlhý časový horizont sú tieto predpovede považované za predpovede s vyššou mierov rizika. Vôbec to tak nemusí byť, ale to je už téma na inú úvahu.
V tej dnešnej chcem ukázať, prečo sa neoplatí byt pesimistom aj z dlhodobého, štrukturálneho hľadiska. Vo svojich apokalyptických predpovediach pesimisti úplne ignorujú evidentnú skutočnosť o tom, aký veľký pokrok sa dosiahol za posledných pár storočí. Nato netreba byť žiaden analytik. Úplne stačí sa spýtat svojej babičky, ako sa kedysi žilo a tá si určite spomenie aj na príbehy jej babičky. A takto z prvej ruky, má každý z nás k dispozícií živý príbeh fenomenálneho pokroku, pre ktorý nemá zmysel mať dlhodobo negatívny náhlad na svet. Že pokrok zďaleka nekončí ani dnes, ale pokračuje dalej, sa dá pekne ukázať na jednej z obľúbených tém apokalyptických pesimistov.
Podľa nich sa rýchlo blížime k bodu, kedy dopyt po komoditách z nových ekonomík spôsobí ich všeobecný nedostatok. Pred pár rokmi hrozilo Rusko a krajiny Blízkeho východu vytvorením plynového kartelu po vzore OPECu, ktorý mal poslat svetové ceny plynu ďalej nahor. Zefektívnil sa ale nový technologický postup tažby zemného plynu z tzv. bridlicových ložísk. Na tie sú zhodou okolností bohaté USA, kde táto technológia pomohla stlacit ceny plynu na desaťročné minimá. Nová tažba sa rapídne rozbieha a USA sa stali najväcším svetovým producentom plynu, pričom sa dokonca začali budovať terminál na jeho export (USA zatial stále zostávajú cistým importérom plynu).
Táto nová technológia čažby sa začala uplatňovat už aj pri tažbe ropy a věaka nej sú dostupné nové ložiská. Napríklad v okolí Paríža (!) je takto teoreticky dostupných až 100 miliárd barelov ropy. Tažba je ale environmentálne kontroverzná a náročná a preto zatiaľ nehrozí, že z Paríža bude nový Riyadh.
Nové objavy sa dejú aj na poli materiálov a tohoročná Nobelová cena za fyziku bola udelená A. Geimovi a K. Novoselovi za ich experimenty z roku 2004/5 s materiálom zvaným grafén. Grafén je tvorený len jednou vrstvou atómov uhlíka a aj napriek tomu, že prakticky ide o „kúsok“ obyčajnej ceruzky (uhlíka), má veľmi výnimočné vlastnosti. Výborne vedie elektrický prúd, je priesvitný, ale nevedia ním prejsť ani tie najmenšie atómy. Je aj najpevnejším materiálom na planéte a mechanicky je veľmi robustný. Zatiaľ je jeho výroba nákladná, ale viaceré chemické giganty už začali spoluprácu s univerzitami na jeho komerčnom využití. Ak sa im podarí stlačiť náklady, ktovie, možno o desať rokov plne nahradí v niektorých aplikáciách industriálne kovy. Viac o graféne a jeho vlastnostiach nájdete tu.
Juraj Podrackýanalytik J&T Banky |