Francúzsko bude meniť systém štatistických ukazovateľov o ekonomike. Do výpočtu hrubého domáceho produktu (HDP) zakomponuje čísla, ktoré lepšie odrážajú blahobyt obyvateľstva, a nielen suché čísla. V hodnotení blahobytu krajine pomáhajú nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz (Columbia University) a Amartya Sen (Harvard University). Činnosť Komisie pre meranie ekonomickej výkonnosti a sociálneho pokroku koordinuje francúzsky ekonóm Jean Paul Fitoussi.
Členovia komisie si myslia, že HDP je dôležitý ukazovateľ, ale jeho súčasné používanie na hodnotenie stavu blahobytu obyvateľstva je nesprávne. Podľa ich názoru vo svojej súčasnej podobe HDP nezodpovedá zmenám v skladbe ekonomiky takým, ako napríklad globalizácia a rast podielu služieb, neadekvátne odráža verejné služby štátu a rodinné aktivity obyvateľstva.
Na lepšie hodnotenie blahobytu obyvateľstva komisia navrhla množstvo indikátorov, začínajúc od úrovne príjmov a kvality zdravotníctva a vzdelania, cez sociálne väzby, stav životného prostredia až po bezpečnosť života. Podľa návrhu komisie Francúzsko začne hodnotiť výsledky zdravotníctva nie podľa výdavkov, ale podľa výsledkov liečenia. Ekonomická štatistika začne vo väčšej miere zohľadňovať efekt sociálnych dávok, vplyv ekonomickej aktivity na životné prostredie.
Joseph Stiglitz vo Financial Times napísal, že nekorektné meranie ekonomickej aktivity prostredníctvom takého ukazovateľa ako HDP v súčasnej podobe môže viesť k tomu, že vlády budú prijímať hospodárske rozhodnutia, ktoré negatívne ovplyvňujú ekonomiku, spoločnosť, alebo životné prostredie. Ak máme k dispozícii nesprávne kvantitatívne ukazovatele, snažíme sa o nesprávne ciele. Pri pokuse zvýšiť HDP môže byť výsledkom spoločnosť, v ktorej sa väčšine žije veľmi zle.
Zápchy na cestách alebo kriminalita vedú k vyššej spotrebe benzínu a vyšším nákladom na väzenské zariadenia. Vyťažená a spotrebiteľom predaná ropa pomáha rastu ekonomiky, ale súčasne sa pri tom neeviduje vyčerpávanie prírodných zdrojov.
Joseph Stiglitz uvádza príklad. V rokoch pred krízou mnohým v Európe imponoval americký model kapitalizmu, v ktorom boli vysoké tempá rastu HDP. Nikto si však nevšímal medián (priemer) príjmov obyvateľov a ich dlhy. Ak by si niekto viac všimol mieru zadlženia voči príjmom, ktorá bola viac ako sto percent, jeho optimizmus by rýchlo zhasol.
Vo väčšine krajín si obyvatelia myslia, že vláda im klame, čísla sú nesprávne a zmanipulované. Dôkazom toho bývajú korekcie, ktoré po istom čase zverejňujú štatistické autority, alebo vhodne zmenia časovú os, od ktorej sa počíta určitý bod. Východiskový bod sa posunie bližšie k súčasnosti a rast vyzerá opticky lepšie. Uvidíme, ako sa s týmto problémom popasuje francúzska štatistická agentúra INSEE.
Vladimír Bačišin, finančný poradca