Úrad pre štátnu pomoc pomáha všetkým daňovým poplatníkom, lebo kontroluje, či štát pod pláštikom pomoci nerozhadzuje, prípadne neohrozuje (štátnymi zárukami) spoločné peniaze. Preto treba spozornieť, keď chce predsedu Úradu pre štátnu pomoc vláda opäť nechať odvolať parlamentom. Dôvod pre nový pokus o odvolanie nie je nový -- pochybenie pri súhlase so štátnou pomocou Slovenským elektrárňam udelením štátnej záruky za úver. Skúsil ho v roku 2001 využiť aj predchádzajúci kabinet. Pomoc vraj mala byť zdôvodnená plánom reštrukturalizácie a odobrená slovom "schvaľujem", a nie "súhlasím". Doslova tak to vláda mala minulý týždeň na stole.
Elektrárne sú stále štátne a ich privatizácia začatá pred rokom sa nehýbe. Možno práve preto, že ich vláda zabudla reštrukturalizovať. Povráva sa, že ponuky investorov nie sú bohvieaké. Za posledných šesť rokov sa v ich dozornej rade a predstavenstve vystriedalo vyše 50 ľudí, na ich posty ich dosadili politici. V orgánoch elektrární boli rôzni odborníci, štátni úradníci a teraz čoraz vo väčšej miere bývalí podnikatelia. Akoby však nikto neniesol zodpovednosť za zlé investície elektrární, prípadne za to, že ich štát dávno nezačal riešiť. Zatiaľ sa ich nijaké ministerstvo neodvážilo kvantifikovať a nazvať ich uviaznutými nákladmi (tento pojem poznajú aj v EÚ) a rozhodnúť, v akej miere zaťažia verejné financie. Lenže, ak by štát elektrárňam akýmkoľvek spôsobom poskytol finančnú pomoc, zasa by nemohol obísť úrad a jeho neústupného predsedu Miroslava Hladíka. Preto jeho, a nie ľudí z elektrární, urobila obetným baránkom. Tlak na jeho odvolanie možno chápať tak, že sa vláda odhodlala definovať a riešiť uviaznuté náklady elektrární. Treba veriť, že tak urobí s ohľadom na vrecká daňových poplatníkov a pod kontrolou Úradu pre štátnu pomoc, nech bude jeho predsedom ktokoľvek.
StoryEditor