Celkové zvyšovanie priemernej mzdy vyvoláva rast prepadu medzi okresmi s vyššou a nižšou priemernou mzdou. Podľa názoru predstaviteľa OZ KOVO Jozefa Balicu, nekontrolované zvyšovanie životnej úrovne, bez sociálnej únosnosti, spôsobuje, že bohaté regióny bohatnú a chudobné sú biednejšie. Zastavenie prehlbovania medziregionálnych rozdielov si vyžaduje osobitné prístupy k ich riešeniu. Vláda by podľa mienky J. Balicu mala pristúpiť k diferencovaným podnikateľským stimulom, keďže doterajšia prax naznačuje, že paušálne výhody nepomáhajú, skôr naopak. Prehlbujúce sa regionálne rozdiely dokumentoval na údajoch Štatistického úradu SR. Z nich vyplýva, že k 1. júlu 2002 dosahovala priemerná mzda v Prešovskom kraji 10 707 Sk, kým v rámci SR to bolo 12 811 Sk. Pritom priemerná mzda v Košickom kraji, ktorý je počtom evidovaných nezamestnaných porovnateľný s Prešovským krajom, dosahovala k uvedenému dňu 13 188 Sk. Úroveň priemernej mzdy v kraji dosahujú iba tri okresy v kraji. Ostatné okresy majú priemernú mzdu pod 10 000 Sk, dokonca v okrese Bardejov to nie je v tomto ukazovateli ani 9 000 Sk. "Z tohto vývoja od roku 1997 vyplýva, že sa zvyšuje prepad medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi. V roku 1997 mala priemerná mzda v rámci Slovenska výšku 9 526 Sk. Pritom 17 okresov nedosahovalo ani 7 500 Sk. Z toho bolo 13 okresov v bývalom Východoslovenskom kraji. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou priemernou mzdou medzi najbohatším okresom Bratislava II a Medzilaborce predstavoval vlani 5 443 Sk. Rok predtým prepad priemernej mzdy medzi najbohatším okresom Bratislava IV a okresom Sobrance predstavoval 10 827 Sk. K 1. júlu prepad medzi okresom Bratislava IV a okresom Bardejov sa opäť zvýšil na 11 027 Sk. Vývoj preukázal priamo úmerný vzťah medzi zvyšovaním priemernej mzdy na Slovensku a prehlbovaním prepadu maximálnej a minimálnej priemernej mzdy. Zároveň z toho vyplýva, že mzdy v iných regiónoch, predovšetkým na západnom Slovensku, rástli podstatne rýchlejšie ako na východe republiky, respektíve v Prešovskom kraji," argumentoval člen Predsedníctva Rady OZ KOVO Jozef Balica.
Zároveň dodal, že životné náklady rastú vo všetkých regiónoch približne rovnako, preto nerovnomerné rozdiely v príjmoch spôsobujú, že životná úroveň na východnom Slovensku klesá. Očakávané návrhy riešení od výjazdových rokovaní vlády v Prešovskom i Košickom kraji, ako aj vládou prezentované investičné stimuly, sa podľa jeho názoru míňali s účinkom. "Odbory stále tvrdia, že by malo ísť o diferencované investičné stimuly. Je logické, že predovšetkým zahraničný kapitál sa orientuje i podľa kvality technickej a dopravnej infraštruktúry. Ak si má vybrať za rovnakých podmienok priestor na podnikanie, logicky si vyberie západné Slovensko, respektíve časť stredného Slovenska," skonštatoval ďalej.
S kvalitou životnej úrovne súvisí aj vývoj nezamestnanosti. Aj keď k záveru roku došlo k poklesu nezamestnanosti, v januári sa očakáva ďalší nárast. Súvisí to so sezónnymi prácami. Veľmi nepriaznivý je i ďalší fakt: úrady práce v Prešovskom kraji evidujú 6 414 nezamestnaných manželských párov.
StoryEditor