Európska centrálna banka sa rozhodla otvoriť kohútiky s peniazmi. Euro oslabilo, zároveň ale rastie hrozba turbulencií na finančných trhoch. Mohlo by dokonca dôjsť na ďalšie kolo menových vojen. Kenneth Rogoff z Harvard University sa dokonca domnieva, že centrálne banky sú najväčším zdrojom neistoty na finančných trhoch.
Výhra iba na prvý pohľad
Slabé euro je presne to, čo chcel Mario Draghi dosiahnuť. Zlacňuje európske exporty a zvyšuje konkurencieschopnosť. Navyše zvyšuje ceny dovozov a tým znižuje hrozbu deflácie. Nové kroky ECB sú tak z tohto pohľadu úspechom. Sú tu ale aj spomínané hrozby. EÚ pre seba vytvára nefér výhodu a ostatné krajiny určite nebudú súčasným vývojom nadšené. Je pravdepodobné, že budú reagovať snahou o devalváciu vlastných mien. Gary Cohn z Goldman Sachs k tomu hovorí, že "bude zaujímavé sledovať, ako zareaguje Japonsko".
Anton Börner z nemeckého obchodného zväzu BGA tvrdí, že menová vojna by mala pre všetkých zničujúci dopad. Nemecké firmy podľa neho získali svoju konkurencieschopnosť vďaka tlaku silnej meny. Museli sa viac snažiť a byť kreatívnejšie. Börner tvrdí, že investície prúdia tam, kde je mena silná. Jeho argumentácia znie podobne ako názory týkajúce sa nemeckej marky. Tá sa pre Nemcov stala symbolom národnej identity a garanciou prosperity. Centrálna banka Bundesbank pre nich bola váženou inštitúciou, ktorá si získavala uznanie aj v zahraničí.
Oslabenie je fajn, ale iba chvíľu
S tým, ako marka posilňovala k doláru, líre aj libre, si získala povesť silnej meny. Nakoniec sa stala druhou najvýznamnejšou rezervnou menou na svete. Jej sila tiež urobila z Nemcov národ cestovateľov. Tí sa ale teraz musia vysporiadať s novou realitou. Namiesto boja za silnú menu sa ECB snaží o oslabenie eura. V menovom bloku nie sú nevýhody slabšej meny viditeľné hneď. Väčšina Európanov trávi dovolenku v Európe a nemusí sa tak vysporiadať so silnejšou zahraničnou menou. Zdraženie tovaru zo zahraničia je zase tlmené poklesom cien ropy. A pre samotnú nemeckú ekonomiku je výhodnejšie slabšia mena. Vláda tvrdí, že ide o "nečakanú ekonomickú stimuláciu" a rastové očakávania pre tento rok sa zvýšili z 1,3% na 1,5%. Už teraz je ale pravdepodobnejšie, že tempo rastu sa zvýši dokonca ku 2%.
Carl Martin Welcker, ktorý stojí v čele spoločnosti na výrobu obrábacích strojov Kölner Schütte, hovorí, že súčasné oslabenie eura je pozitívne. Keby však malo oslabiť o ďalších 15%, situácia by sa podľa jeho názoru zmenila. Euro by sa potom dostalo na paritu k doláru a do popredia by vystúpili nevýhody súvisiace so slabou menou. Všetko, čo sa nakupuje v dolároch, by výrazne zdraželo. Ide najmä o komodity. Zdraželi by aj nemecké investície v dolárovej zóne. Týkalo by sa to napríklad firmy BASF, ktorá plánuje mohutné investície v Severnej Amerike.
Koniec dôvery investorov?
Ešte dôležitejší môže byť psychologický efekt devalvácie. Ako spomenul Börner z BGA, "podobné veci poskytujú iba prechodnú pomoc a prosperitu nemožno vytvárať devalváciou". Podobne celú situáciu vníma bývalý hlavný ekonóm Deutsche Bank Thomas Mayer. Podľa neho by došlo k zníženiu tlaku na potrebné reformy a tiež na inovácie v korporátnej sfére. Skúsenosti podľa jeho názoru ukazujú, že "pri slabšej mene sa produkty predávajú v podstate samy, firmy majú väčšiu tendenciu držať sa starých výrobkov a neefektívnych výrobných procesov". Ale je tu ešte jedna horšia možnosť: Oslabovanie eura by nakoniec mohlo viesť k tomu, že investori stratia dôveru v celú eurozónu.
Nemecké ministerstvo financií s obavami vníma, že euro kvôli politike ECB stráca svoju pozíciu na poli rezervných mien. Teraz je v eurách držaná asi pätina rezerv, ale tento pomer býval oveľa vyšší. Ak bude ECB ešte agresívnejšia, môže pokles pokračovať. Centrálne banky zvyčajne predávajú tie meny, ktoré oslabujú, aby sa vyhli stratám. Ak tak urobí aj v prípade eura, dôjde k ďalšiemu oslabeniu spoločnej meny a roztočí sa negatívna špirála. Američania a MMF už dlho naliehajú na to, aby eurozóna uvoľnila svoju monetárnu politiku. Teraz sa budú musieť zmieriť s jej dôsledkami. Pravdepodobnosť menových vojen je ale nízka práve preto, že Washington súčasnú politiku Európe odporúčal.
Bude to bolieť
Centrálne banky na oboch stranách Atlantiku sú ale pravdepodobne v pasci. Ak bude dolár k euru ďalej posilňovať, Fed bude nakoniec možno musieť siahnuť k protiopatreniam. Kým sa americkej ekonomike bude dariť dobre, posilňujúci dolár prekážať nebude. Ak sa ale nálada obráti, stane sa zo silného dolára politický problém. A rýchlo budú nasledovať obvinenia z manipulácie s kurzami. Americký Kongres má potom k dispozícii bolestivé nástroje proti krajinám, ktoré sa takejto manipulácie dopúšťajú. A ako sa ukázalo v prípade Číny, Američania sa neboja ich použiť.