Tri roky po vypuknutí hlbokej ekonomickej krízy sa situácia v Argentíne začína obracať k lepšiemu. Argentínske hospodárstvo očakáva v tomto roku rast na úrovni asi 8 percent, čo predstavuje výrazný obrat k lepšiemu v porovnaní s rokom 2002, keď došlo k poklesu produkcie o 11 percent. Informoval o tom ekonomický denník Financial Times.
Rovnako sa začala znižovať aj miera nezamestnanosti -- ekonómovia predpokladajú, že do konca tohto roka by sa mala dostať pod hranicu 13 percent, na rozdiel od mája v roku 2002, keď sa pohybovala na 20-percentnej úrovni. Tieto pozitívne ukazovatele však ešte nevylučujú, že krajina neprestala zápasiť s problémami. Aj napriek tomu sa však celkový obraz Argentíny zlepšil, dokonca to potvrdil aj Medzinárodný menový fond (MMF).
"Najvyšší predstavitelia Argentíny sú spokojní a musia byť hrdí na to, čo sa im podarilo v krajine dosiahnuť," uviedol začiatkom mesiaca riaditeľ MMF Thomas Dawson.
Argentína prešla obrovskými zmenami od vypuknutia recesie, ktorá položila krajinu na kolená v roku 2001. Krajina vyhlásila v decembri roku 2001 default. Týkal sa 152 druhov dlhopisov za 94,3 miliardy USD. Medzi najväčšími majiteľmi dlhopisov boli veritelia z Argentíny (38,4 %), Talianska (15,6 %), zo Švajčiarska (10,3 %) a z USA (9,1 %). Krízu v ďalšom roku prehĺbili aj chybné kroky argentínskej vlády. Výplata penzií sa zastavila, vláda zmrazila bankové účty -- aj to bolo súčasťou opatrení, ktorými sa vláda usilovala vyrovnať s obrovským dlhom.
S jej krokmi však Argentínčania nesúhlasili, čo vyjadrili mohutnými protestmi v uliciach, pričom pri potýčkach s políciou prišlo niekoľko z nich aj o život. Dvaja prezidenti a minimálne traja ministri financií rezignovali v priebehu jedného mesiaca. Argentína sa dostala na pokraj úplného kolapsu, uviedla agentúra Reuters. Za pád viacerí obviňovali menovú radu, hoci jej vplyv v tomto smere nebol až tak výrazný, ako sa viacerí domnievali. Kľúčovou chybou boli vysoké výdavky federálnej a provinčných vlád, ktoré míňali viac ako do rozpočtu dostali. Dlh Argentíny rástol a odrádzal veriteľov poskytnúť krajine nové úvery. Krízovú situáciu v krajine mohla vyriešiť len podnikateľská vrstva, ktorá by v krajine vytvorila nové firmy a pracovné miesta. "Pred troma rokmi kríza zasiahla všetky sektory argentínskeho hospodárstva," uviedol zástupca podnikovej sféry Drayton Valentine. Realita bola skutočne katastrofálna.
Avšak odvtedy sa situácia začala zlepšovať, hlavne vďaka devalvácii, ktorá pomohla prilákať do krajiny priame zahraničné investície a stimulovať obchodovanie s jednou z najsilnejších ekonomík Latinskej Ameriky, Brazíliou.
"Rast argentínskeho hospodárstva výrazne podporil poľnohospodársky a turistický sektor," informoval Valentine. Valentine, ktorý sa narodil v USA, ale vyrastal v Argentíne, mal šťastie -- v čase vypuknutia krízy mal svojej úspory uložené v dolároch na zahraničných účtoch. Peniaze teraz využil na rozbehnutie svojho podniku v krajine.
Viaceré nemalé problémy však Argentína doteraz nedokázala vyriešiť. Ešte stále zápasí s neschopnosťou vyplatiť súkromných veriteľov. A hoci sa najvyšší predstavitelia Argentíny stále usilujú s nimi dosiahnuť dohodu, nie je to ľahké, keďže tieto dlhy sa vyšplhali až do celkovej výšky 100 miliárd USD. V zatiaľ poslednej ponuke Argentína ponúkla veriteľom len 25 centov za každý dolár, ktorý im dlhuje, uvádzajú veritelia. Pochopiteľne, táto ponuka je pre nich neprijateľná.
V dôsledku prudkého poklesu hospodárstva po nástupe najhoršej krízy v krajine žije v súčasnosti pod hranicou chudoby asi polovica z 36-miliónovej Argentíny. Prudký nárast chudobných je dôsledok znehodnotenia argentínskeho pesa a zvýšenia miery nezamestnanosti. Argentína by v skutočnosti mala patriť medzi najbohatšie krajiny sveta, mimochodom, kedysi ňou aj bola. V roku 1913 bol priemerný príjem na obyvateľa okolo 3 797 USD, vyšší než vo Francúzsku (3 485 USD) alebo v Nemecku (3 648 USD). Prosperita bola výsledkom rozsiahlych investícií hlavne zo strany Veľkej Británie. To je však, aspoň zatiaľ, minulosťou.