Európsky súdny dvor skúma smernicu Bruselu o platení spotrebných daní z alkoholu a tabaku a zvažuje možnosť, aby sa spotrebitelia rozhodli, či túto daň zaplatia tam, kde urobili nákup, alebo doma. Týka sa to nákupov v zahraničí či už osobne, alebo formou telefonickej, prípadne internetovej objednávky.
Pri cestovaní medzi krajinami únie neexistujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o druh tovaru, ktorý si môže občan členského štátu kúpiť a vziať so sebou, ak je určený na osobnú spotrebu, a nie na ďalší predaj. Daň z pridanej hodnoty a spotrebná daň sú už zahrnuté v cene, ktorú spotrebiteľ zaplatí, a v akejkoľvek ďalšej krajine únie sa už neplatí žiadna ďalšia daň.
V členských krajinách únie sa uplatňujú rôzne sadzby spotrebných daní. Preto by stanovisko európskeho súdu mohlo zákazníkom pomôcť ušetriť aj bez toho, aby na nákupy vycestovali. Slovák, ktorý sa rozhodne objednať si whisky napríklad zo Škótska, nezaplatí spotrebnú daň tam, ale vyberie si Slovensko, kde môže podstatne ušetriť.
Rozhodnutie súdu, aby spotrebitelia platili spotrebnú daň vo svojej domovskej krajine, by bolo prekvapením. Aj keď by zákazníci mohli ušetriť a niektoré krajiny prísť o časť príjmov, ťažko si možno predstaviť, ako by mal celý mechanizmus fungovať. Bolo by treba kvôli každej dovezenej fľaši či škatuľke cigariet podávať daňové priznanie? A navyše, zákazník pri internetovom nákupe by mohol ušetriť na spotrebnej dani, ale túto úsporu by dal za dopravu.
StoryEditor