StoryEditor

Do Oplu sa nasťahujú Rusi s Kanaďanmi

01.06.2009, 00:00
Nemecká automobilka Opel, patriaca do rodiny General Motors, sa vyhla bankrotu takpovediac o päť minút dvanásť.

Kým o osude samotnej materskej firmy sa rozhodne v najbližších hodinách, Opel padne do rusko-kanadských rúk. Presnejšie, popri kanadskom výrobcovi autosúčiastok Magna bude nitky ťahať cez štátnu banku Sberbank aj Kremeľ a kedysi najbohatší Rus Deripaska. "Magna si neponechá Opel dlhšie, ako niekoľko rokov,“ upozorňuje pre HN analytik spoločnosti Redbaenk Michal Mišun.

Starostlivý výber
Kým americký prezident Barack Obama vidí pre americkú jednotku najlepšie riešenie v bankrote a vytvorení novej spoločnosti, s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sa dohodol na záchrane európskej dcérskej spoločnosti v dôsledku preklenovacieho úveru za 1,5 miliardy eur zo strany Berlína. "Rozhodnutie smeruje k tomu, aby sme Opel udržali,“ vyhlásil pre tlač nemecký minister financií Peer Steinbrück. "Nateraz je zachránený,“ dodal európsky prezident General Motors Carl-Peter Forster.

Nemecko-americká dohoda však dáva Opel skutočne do kanadsko-ruských rúk. Podľa dohody totiž pätinový podiel získa kanadský výrobca autosúčiastok Magna a viac ako tretinový sa dostane do rúk ruskej štátnej banky Sberbank. Magna pritom chce na reštrukturalizáciu poskytnúť 500 až 700 miliónov eur, no nič z toho nemá dostať General Motors. Ten si však v novej spoločnosti môže ponechať tiež 35-percentný podiel. Asi desatinu budú mať aj zamestnanci Opla.

Fiat, ktorý bol ešte pred pár týždňami jasným favoritom akvizície, považuje transakciu za "brazílsku mydlovú operu“. Aspoň tak sa o "netransparentných podmienkach nemeckej vlády“ vyjadril šéf Sergio Marchionne. "Spojenie Fiat-Opel by do budúcnosti bolo najlepšie pre zachovanie značky. Znamenalo by to však redukciu nákladov najmä na strane Oplu. Aj preto sa proti tomu postavili odborári,“ podotkol pre HN analytik spoločnosti Redbaenk Michal Mišun. Ako dodáva, Nemci by tiež zjavne nepreglgli, že ich vlastnia "menej sofistikovaní Taliani“. Napriek istej prehre je však Fiat stále zaneprázdnený snahou o predaj a následnú reštrukturalizáciu už získaného amerického Chrysleru, pričom sa uchádza aj o kúpu švédskeho Saabu, ďalšej dcéry General Motors, ktorá je na predaj.

Kto je za tým
Zatiaľ presne nie je známe, či len podmienky, alebo aj iné okolnosti spôsobili, že prednosť dostalo kanadsko-ruské konzorcium. Je pravda, že Magna chce prepustiť len desatinu z takmer z 25-tisíc zamestnancov v Nemecku, kým Fiat plánoval takmer polovicu. Na druhej strane, Magna pustí cez palubu v súhrne takisto vyše desaťtisíc ľudí, no bude to v ďalších závodoch, prevažne v Poľsku, Španielsku, prípadne v Británii, kde vyrába Vauxhally. Tam má však Deripaska silné postavenie a záujmy v dôsledku ovládnutia výrobcu áut LDV.

Proti Fiatu síce vystupovali Nemci. No rovnako proti samotnej Magne ešte vlani vystupoval General Motors a Američania. Bolo to vtedy, keď v nej podiel za 1,54 miliardy dolárov (v prepočte 1,1 miliardy eur) ešte vlastnil najbohatší Rus Oleg Deripaska, ktorý sa zaujímal v tom čase o stratový Hummer. Prostredníctvom jeho kúpy chcel získať pôdu pre expanziu nielen v Rusku (cez svoju automobilku GAZ), ale aj expanziu na americko-kanadskom trhu. Kríza, ktorá z neho urobila už len "radového“ miliardára, ho prinútila podiel v Magne predať.

Za súčasnou Magnou síce Deripaska už nestojí, no zjavne stojí stále za konzorciom Magny a ruského štátneho Sberbanku, banky, ktorá spolupracuje s jeho GAZ-om. Ako už stihla pre tlač vyhlásiť zástupkyňa výkonného šéfa GAZ-u Elena Matvejevová, GAZ dokáže len vo svojich závodoch v Nižnom Novgorode ročne vyrobiť okolo 180-tisíc modelov Oplu. V rámci celej východnej Európy plánuje Magna tento počet zvýšiť na milión ročne.

"Pre Magnu je to dobrý obchod, lebo za 300 miliónov eur získa pätinový podiel v Opli,“ podotýka Michal Mišun. Ako dodáva, hoci ide o výrobcu autodielov, práve cez Opla sa môže dostať medzi automobilky, no zefektívniť výrobu. Ako však upozorňuje, Magna zrejme Opel viac ako niekoľko rokov nebude. Dá sa teda očakávať, že už teraz by prípadné finančné problémy v Opli riešila aj ruská vláda. Prezident Dmitrij Medvedev už koncom marca po rokovaniach s nemeckou kancelárkou vyhlásil, že vidí oveľa väčší priestor na spoluprácu. A podľa analytikov si zjavne nenechá ujsť príležitosť získať nemeckú značku a know-how.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
27. apríl 2024 22:21