Zamestnancom často nie je jasné, čo môžu čakať od krízového manažéra. To závisí na zadaní od objednávateľa, ktorý ho do firmy pozýva a platí. Môže firmu pripravovať na likvidáciu, predaj alebo prevzatie iným majiteľom.
Najhoršie zadanie je podľa skúsenosti krízového manažéra Pavla Cesneka udržať firmu pri živote a zároveň ju rozvíjať. Sú to totiž dve protichodné zadania. "Keď vyhádžeme celú konštrukciu, technológiu a vývoj, môže firma prežiť dva roky. Ale bude zložité ju opäť rozvíjať, ak som ju zbavil jej jedinečného know-how."
Pri takejto úlohe zvažuje priority. V momente, keď má firma problémy, ide hlavne o peniaze. "Musíte vymýšľať, ako stabilizovať dohody s dodávateľmi a bankami. Raz som sa dohodol so zamestnancami a neplatil im napríklad mzdu," vysvetľuje.
Firma bez poriadku "smrdí"
Každá spoločnosť by mala mať zažité pracovné, schvaľovacie a kontrolné postupy. Ak ich niekto vo vnútri firmy nerešpektuje, je to vždy varovný signál aj pre krízového manažéra. "Väčšinou sa za tým schovávajú neštandardné metódy práce s dodávateľmi alebo klientmi," hovorí Helena Liška z poradenskej spoločnosti Mazards. Veľa firiem dbá o svoje "zdravie" preventívne. "Maximalizuje výkonnosť zamestnancov, kontrolujú sa limity na telefóny, náklady na porady. Každú chybu hneď riešime," hovorí Vlasta Dolanský, riaditeľka Poštovej sporiteľne.
A tak sa mnohí šéfovia v súčasnej kríze domnievajú, že sú krízový manažéri. To je omyl. Väčšinou nerobia tak razatné zmeny, nekonajú direktívne ako vojak. Bežných manažérov zväzuje viac strach a nemajú ani také právomoci. "Bol som vo firme, kde pripadalo na sto osemdesiat zamestnancov päťdesiat áut," spomína Pavel Cesnek. "Keď som skončil, tak ich tam zostalo sedem a osemdesiat zamestnancov."
Zakaždým ide do chaosu
Pre krízového manažéra je najdôležitejšia schopnosť sa rýchlo rozhodovať. Vedieť, čo zlikvidovať teraz alebo utlmiť, aby firma neprichádzala o ďalšie peniaze. "Na začiatku je dôležité nikomu neveriť a preverovať informácie, ktoré ľudia z firmy podávajú skreslene," hovorí Pavel Cesnek. Vraj navyše medzi sebou bojujú a snažia sa votrieť do priazne. Nakoniec ale musíte vsadiť na vierohodného človeka, o ktorého názory sa dá aspoň trochu oprieť.
Potom začne riešiť nákup, správu nehnuteľností, prepúšťanie ľudí ... Pozrie sa na finančné výkazy a vždy narazí na nepravdepodobné čísla. V čím väčšom rozklade je firma, tým je situácia horšia. Nikdy nemá k dispozícii kvalitné údaje. Často sa musí rozhodnúť na základe minulej zkúsenosti alebo intuície.
Krízový manažér často robí špinavú prácu za iných - prepúšťa neefektívnych ľudí. Manažéri z malého mesta toho nie sú schopní, pretože majú s podriadenými osobné, príbuzenské alebo susedské väzby. Krízový manažér hľadí predovšetkým na to, či je post obsadený schopným profesionálom. Ten by mal byť schopný na seba vziať aj povinnosti iných prepustených kolegov, keď sa zlučujú pozície.
Pre krízových "profíkov" problémy predstavujú adrenalín. "Baví ma chodiť po extrémne horúcich kameňoch a občas si odpočiniem na tom, ktorý páli najmenej," opisuje svoju motiváciu Pavel Cesnek. Vyhovuje mu byť od rána do večera v plnom nasadení.
Skúsenosti pre prácu krízového manažéra človek nadobudne skôr po tridsaťpäťke alebo okolo štyridsiatky. Záleží na jednotlivcovi, ale s vyšším vekom sa predsa len spomaľuje rozhodovanie. A pri tejto práci razantnosť patrí ku kvalifikácii.