Na Rusko začínajú dopadať oficiálne aj dobrovoľné sankcie na odber ropy z tamojších vrtov.
Niektoré krajiny ako USA na ňu vyhlásili oficiálne embargo, stále viac odberateľov ju však odmieta kupovať z princípu. Rusko sa preto snaží predať svoju ropu na trhu aj s obrovskými zľavami.
O dopade vojny na ruskú ekonomiku sme sa v HNtelevízii rozprávali s analytikom VÚB banky Andrejom Hroncom:
Ruský minister energetiky Nikolaj Šulginov preto pre denník Izvestia uviedol, že Moskva je pripravená predať ropu a ropné produkovali "spriateleným krajinám za akúkoľvek cenu". To v realite podľa Šulginova znamená, že sú možné ceny v rozsahu od 80 do 150 dolárov za barel.
Hlavným cieľom je udržať ruský ropný priemysel v prevádzke, napísala agentúra Interfax.
Kolísavé ceny ropy
Ceny ropy na svetových trhoch sú od vypuknutia vojny na Ukrajine rozkolísané. Za barel sa v jeden čas platilo aj cez 120 dolárov, po uvoľnení rezerv a prísľube ťažobných krajín sa podarilo stlačiť cenu aj pod sto dolárov.
Teraz sa však ukazuje, že pokryť výpadok ruských zdrojov v prípade oficiálneho európskeho embarga by nemuselo byť úplne jednoduché. Aj preto sa barel ropy Brent vrátil znova nad 100 dolárov.
OPEC v pondelok predstaviteľom Európskej únie oznámil, že sankcie uvaľované na Rusko pre jeho útok na Ukrajinu by mohli viesť k jednému z najväčších výpadkov dodávok ropy v histórii, ktorý by bolo takmer nemožné nahradiť z iných zdrojov.
Predstavitelia Únie sa na prípadnom embargu na aktuálne denne dovážaných siedmich miliónoch barelov ruskej ropy a iných kvapalín musia ešte len zhodnúť.
„Trh s ropou je stále zraniteľný voči veľkému šoku, ak by prišli sankcie proti ruskej energetike, a toto riziko zostáva na stole,“ uviedol analytik Edward Moya zo spoločnosti OANDA.
Záujem Indie schladil Biden
Rusku zatiaľ nezostáva než hľadať odbytiská pre svoje suroviny inde, predovšetkým v Ázii. Ide hlavne o Čínu, ktorá je už niekoľko rokov najväčším mimoeurópskym odberateľom ruskej ropy, ďalším variantom by mohla byť aj India.
Jej ústretový postoj však schladilo pondelkové vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena. Ten v telefonickom rozhovore upozornil indického premiéra Nárendra Módího, že zvyšovanie energetickej závislosti od Ruska nie je v záujme Indov.
A mimochodom, hneď deň potom indická ropná spoločnosť IOL vyradila zo svojich nákupných tendrov časť dodávateľov, vrátane niektorých ruských.
O ďalšom vývoji v odbere ruských energetických surovín rozhodne aj ťahanica o spôsobe platieb. Koncom apríla a začiatkom mája totiž príde na úhradu aprílových dodávok, ktoré by sa podľa ruského prezidenta Vladimíra Putina mali už uskutočniť v rubľoch.
To európske štáty odmietajú a doteraz nie je zrejmé, či obe strany skutočne pristúpia na kompromisný návrh spočívajúci v dolárovej či eurovej úhrade na účet Gazpromu a následnú konverziu do rubľov.