Podarené i nepodarené privatizácie

1. Ružomberské papierne

Medzi najznámejšie úspešné privatizácie patrí príbeh Severoslovenských celulózok a papierní, známych pod skratkou SCP, v Ružomberku. Tie sa v roku 1996 dostali do súkromných rúk. Prevzala ich spoločnosť Eco-Invest podnikateľa Milana Fiľa. Od roku 2000 vlastní polovicu medzinárodná skupina Mondi, niekdajší Neusiedler. Mondi SCP v Ružomberku patrí medzi najsilnejších zamestnávateľov v regióne. Pracuje tam približne 1 500 ľudí.

Reklama

2. Železiarne Podbrezová

Išlo o jednu z prvých privatizácií v moderných dejinách krajiny. Začala sa už v roku 1992, predchádzal jej schválený privatizačný projekt. Pôvodne Švermove železiarne Podbrezová sa tak stali akciovou spoločnosťou. Do prvej vlny kupónovej privatizácie bolo vložených 97 percent majetku spoločnosti, pričom akcionárom sa mohol stať každý zamestnanec, ktorý dostal kupónovú knižku a známku. Do čela firmy sa neskôr dostal Vladimír Soták, ktorý železiarňam šéfuje dodnes. Závod v Podbrezovej patrí medzi významných zamestnávateľov v regióne. V súčasnosti v spoločnosti pracuje približne 3 000 ľudí.

3. Volkswagen

Najstaršia automobilka na Slovensku začala svoju históriu písať pod názvom Bratislavské automobilové závody, ktoré boli založené ešte v roku 1971. Prelom sa začal v máji 1991, keď sa do štátneho podniku rozhodol vstúpiť nemecký automobilový gigant Volkswagen, ktorý s BAZ založil spoločný podnik. Volkswagen doň mohutne investoval a získal 80 percent jeho akcií. BAZ poskytli novému partnerovi výrobné priestory. V roku 1998 nemecký Volkswagen odkúpil aj zvyšných 20 percent, ktoré vlastnili bratislavské závody. Volkswagen Slovakia dnes zamestnáva viac ako 10-tisíc zamestnancov.

Reklama

4. Matador

Zoznam úspešných privatizácií završuje Matador. Púchovský závod na výrobu pneumatík a dopravníkových pásov je ďalším dôkazom, že privatizácia ako presun do súkromných rúk nemusí automaticky znamenať zánik podniku. Privatizácia sa začala v roku 1994, keď 71 percent závodu získala zamestnanecká akciovka Matador-Z. V roku 1997 už mala spoločnosť splatené všetky pohľadávky voči Fondu národného majetku. Neskôr sa k spoločnosti Matador dostala rodina Rosinovcov. Do spoločnosti v roku 2007 vstúpil nemecký partner Continental, ktorý získal 51 percent a neskôr 100 percent firmy.

5. AB Cosmetics

Pleťové krémy tejto zaniknutej spoločnosti boli kedysi na trhu dominantné. Firmu však nakoniec, aj kvôli privatizácii, postihol smutný koniec. Firma pritom bola medzi prvými, ktorých sa privatizácia v roku 1992 dotkla. O podnik sa dokonca zaujímal aj americký Colgate Palmolive, štát dal však prednosť Slovákom. Františkovi Mačugovi, Petrovi Cintulovi a Jozefovi Čermákovi sa však nedarilo splácať pohľadávky voči Fondu národného majetku aj napriek tomu, že sa o to snažili viac ako desať rokov. Firma neskôr našla investora a chcela znova začať s výrobou v Šamoríne. Onedlho však išla do konkurzu. Potopili ju spory niekdajších obchodných partnerov

Reklama

6. Devín Banka

Už dávno zaniknutá banka vznikla ešte za Československa v roku 1992. Jej zakladateľom boli odborové zväzy spolu so Slovenskou poisťovňou a Slovenským zväzom výrobných družstiev. Napriek tomu, že išlo o malú inštitúciu, rozdávala štedré úvery takmer komukoľvek a bez akéhokoľvek krytia. Keď išlo do tuhého, banke vždy pomohli Rusi, napríklad aj vďaka deblokácii ruského dlhu, ktorú zariadil vtedajší premiér Vladimír Mečiar. Celkovo banka hospodárila neštandardne. Úroky klientom vyplácala, no neprofitovala a dlhy sa na seba kopili. Jej príbeh sa skončil v roku 2001, keď bublina menom Devín Banka praskla.

7. VSŽ

Dnešný podnik U. S. Steel Košice má za sebou tiež pomerne búrlivú privatizáciu. Niekdajšie Východoslovenské železiarne boli čiastočne privatizované kupónovou metódou. Väčšinu si ponechal Fond národného majetku. Ďalej sa akcie fondu v dvoch vlnách predali skupine manažérov aj firme, ktorá zastupovala zamestnancov. Na privatizácii zbohatol najmä kontroverzný podnikateľ Alexander Rezeš. Neskôr oceliarskemu gigantu šéfoval jeho syn Július, za pôsobenia ktorého sa spoločnosť dostala do problémov. Potácajúci sa gigant nakoniec zachraňoval Američan slovenského pôvodu Gabriel Eichler, ktorý podstatnú časť aktív VSŽ predal americkej U. S. Steel.

8. Nafta Gbely

Privatizácia za zvláštnych okolností sa odohrala aj na Záhorí. Jeden z najziskovejších štátnych podnikov sa v roku 1995 dostal do rúk podnikateľa Vladimíra Poóra. Za 46 percent akcií zaplatil 500 miliónov slovenských korún. Z tejto ceny však mohol odrátať prípadné investície. Spoločnosti sa nedarilo a kríza vrcholila v roku 1999. Firma bola v dvojmiliardovej strate a hrozil jej bankrot. Vrtná činnosť bola minimálna, rovnako aj investície do zariadení. Fond národného majetku si nakoniec vyžiadal 40 percent akcií naspäť. Kontrolu nad podnikom nakoniec prevzal SPP.