Päť spoločností z EÚ a Japonska pokutovali za účasť na karteli na trhu s automobilovými ložiskami v rokoch 2004 až 2011.
Osem európskych a japonských výrobcov vitamínov dostalo pokutu za kartel v období september 1989 až február 1999.
Päť firiem (ThyssenKrupp, Otis, Kone, Schindler a Mitsubishi Electric) dostalo pokutu za kartel pri výrobe výťahov v rokoch 1995 až 2004.
Americká softvérová spoločnosť Microsoft dostala pokutu za zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Firma podľa EK dostatočne nesprístupnila informácie o svojich produktoch rivalom, respektíve im za prístup k týmto technickým informáciám účtovala neprimerane vysoké licenčné poplatky.
Päť spoločností z EÚ a Japonska pokutovali za účasť na karteli na trhu s automobilovými ložiskami v rokoch 2004 až 2011.
Americký výrobca počítačových čipov Intel dostal pokutu za to, že poskytoval výrobcom počítačov zľavy za to, že obmedzili používanie čipov konkurenčného výrobcu Advanced Micro Devices; pokuta bola potvrdená v roku 2014.
Výrobcovia autoskiel (firmy Pilkington, Soliver, Asahi a Saint-Gobain) dostali pokutu za kartel v rokoch 1998 až 2003, kedy sa okrem iného dohadovali na cenách.
Britská Royal Bank of Scotland (RBS), americké Citigroup a JPMorgan, nemecká Deutsche Bank, francúzska Société Générale a maklérska firma RP Martin dostali pokutu za manipulácie s londýnskou úrokovou sadzbou LIBOR a jej obdobou pre eurozónu EURIBOR.
Sedem medzinárodných skupín firiem, vrátane Philips a LG Electronics, dostalo pokutu kvôli kartelu v oblasti katódových žiariviek medzi rokmi 1996 a 2006.
Americký internetový gigant Google dostal pokutu za zneužitie dominantného postavenia na trhu. Vo svojom vyhľadávači podľa komisie zvýhodňoval iný vlastný produkt, a to službu na porovnávanie obchodných ponúk.
Spoločnosti MAN, Volvo/Renault, Daimler, Iveco a DAF za kartel veľkých výrobcov nákladných automobilov. Pokuta sa netýkala spoločnosti MAN, ktorá vec oznámila.