Gucci, Heinz, Ikea či Baťa. Dnes ich vnímame ako svetoznáme značky. Málokto si však uvedomí, že na začiatku za nimi stál hlavne úzky rodinný kruh, ktorý vďaka úsiliu prerástol do silného medzinárodného hráča. A pritom sú to často rodinné podniky, ktoré sú stabilnou súčasťou našej ekonomiky a celkovo jedným z pilierov, na ktorých stojí. Veď iba na Slovensku evidujeme zhruba 540-tisíc živnostníkov a firiem a podľa odhadov môžeme viac ako 400-tisíc z nich označiť za rodinný biznis, pričom celkovo zamestnávajú viac ako polovicu pracovnej sily.
Na rozdiel od gigantov budujú pre svojich pracovníkov vo firme rodinné, teda stabilné zázemie a ich hlavným rozdiel oproti veľkým spoločnostiam je v odlišnom spôsobe vedenia. „Rodinné firmy poväčšine zdieľajú rovnaké hodnoty, rodinnú históriu, nadšenie, súdržnosť a dôveru. Takéto spoločnosti v čase ekonomického rozmachu nevykazujú rast a zisky porovnateľné s klasickými firmami, na druhej strane v časoch poklesu ekonomickej výkonnosti a recesie dokážu byť úspešnejšie v dôsledku väčšej pružnosti a menšom dôraze na výkonnosť,“ konštatuje riaditeľ auditu spoločnosti Deloitte Patrik Ferko.
Riziko nových generácií
Slovenský trh pri porovnaní so Západom je v oblasti rodinných firiem špecifický. V ich prípade je totiž podnikanie dlhodobou tradíciou, z ktorej už pred stovkami rokov vznikali rodinné podniky, ktoré už mnohokrát prešli generačnou výmenou a z mnohých sa stali doslova giganty v segmente, na ktorý sa špecializujú a ich úspešnosť sa v starších ekonomikách posudzuje podľa toho, koľko generácií si ju odovzdalo. V našich podmienkach je tento ukazovateľ skreslený tým, že voľné podnikanie je relatívne mladé. Preto je pre slovenské rodinné firmy nástupníctvo novou vecou a ako sa ukazuje, aj rizikom, keďže väčšinu rodinných biznisov ešte len generačná výmena čaká. Podľa tajomníka ministerstva hospodárstva Rastislava Chovanca totiž prvú generačnú výmenu zvládne iba 70 percent rodinných firiem. Čo je zaujímavejšie, cez tretiu výmenu sa dokáže preklenúť iba 10 percent podnikov. „Na Slovensku je možné podnikať len niečo vyše dvadsať rokov. Zatiaľ čo v zahraničí má množstvo firiem dlhú históriu, tak na Slovensku sme ešte len v úvodnom štádiu,“ konštatuje Chovanec.
Na druhej strane je podľa odborníkov v prípade rodinných biznisov výhodou fakt, že rodinní nástupníci s firmou vyrastajú odmalička a majú k nej citový vzťah. „Takéto podniky sú charakteristické stabilitou, majitelia k nej pristupujú zodpovednejšie, venujú viac peňazí na rozvoj firmy a jej udržanie sa v konkurenčnom prostredí,“ uvádza riaditeľka odboru riadenia MicroSME segmentu ČSOB Dáša Polláková.
Idú s kožou na trh
Presné štatistiky, koľko rodinných firiem pôsobí na Slovensku, nie sú k dispozícii. Neexistuje totiž unifikovaný výraz, podľa ktorého by sa dalo určiť, v akom prípade o rodinnú firmu ide a v akom nie. Preto je celkový odhad veľmi ťažký. Ekonomická univerzita na základe prieskumu Moniky Krošlákovej uvádza, že rodinných podnikov je na Slovensku 82 percent z celkového počtu, čo je v absolútnych číslach zhruba 440-tisíc podnikov.
Ďalším špecifikom v tejto oblasti je, že rodinní hráči podnikajú hlavne v mieste svojho bydliska. Preto sú nesporne dôležitými regionálnymi hráčmi, ktorí sa na rozdiel od zahraničných korporácii sústredia predovšetkým v hlavnom meste. A preto, že pôsobia na menších trhoch, často dávajú do stávky svoje meno i meno spoločnosti. „Rodinné podniky majú zodpovednosť za to, ako sa v danom regióne prezentujú. Majiteľ je viac zodpovedný za meno spoločnosti ako v prípade väčších hráčov, kde sa nemusia robiť iba rozhodnutia, ktoré sú populárne,“ konštatuje Chovanec. Rodinné firmy okrem iného disponujú ďalším špecifikom, a to je aj pracovná časová náročnosť. „Majiteľ vlastnej firmy pacuje neustáte. Pri rodinnom biznise je takéto nasadenie ešte intenzívnejšie,“ tvrdí Serina.
Partnerom sekcie Generačná výmena je Ministerstvo hospodárstva SR.