19.07.2018, 00:00

K džemom vzali deti a čakajú aj na vnúčatá

HN vám predstavujú nástupníkov v slovenských rodinných podnikoch, ktorí prebrali firemnú štafetu.

džemy
Zdroj: Dreamstime

Manželia Demeterovci vybudovali zo stratovej konzervárne najväčšiu výrobu džemu na Slovensku. Do budúcnosti plánujú aj vybudovanie vlastných sadov a zapojenie aj tých najmladších do rodinného podniku.

Samotnej výrobe sladkých ovocných pochúťok sa rodina Demeterovcov venuje už viac ako 27 rokov. Začínali s ďalšími tromi manželskými pármi, no po rokoch sa po nezhodách rozhodli svoj biznis predať. Následne v roku 2005 sa opätovne vrátili do biznisu. Ako sami spomínajú, svoju zásluhu pri „comebacku“ zohrali aj ich deti, ktoré sa už roky vo firme aktívne činia. Podľa ich vlastných slov môžu mamu s otcom vystriedať synovia už dnes, keďže sa okolo rodinného biznisu motajú odmalička. Aktuálne je pravdepodobné, že do firmy sa časom zapojí aj tretia generácia. Dnes je firma Riso-R manželov Štefana a Nadeždy Demeterovcov so synmi Michalom a Rastislavom výhradne rodinným podnikom a zároveň najväčšou výrobou svojho druhu na našom trhu, na ktorý ani jeden z členov rodiny nedá dopustiť.


Zácvik za pochodu
Rodinný biznis sa nachádza v priestoroch bývalej konzervárne v Rimavskej Sobote, ktorá bola založená v roku 1902. Počas rokov sa v nej vyvinula výroba všetkého druhu od konzervácie mäsových výrobkov, džúsov, zeleniny až po džemy. Podnik navyše disponoval aj vlastnou poľnohospodárskou produkciou, vďaka čomu si vedel nemalé množstvo surovín vyrobiť sám.

Následne prišla privatizácia, o ktorú sa uchádzali Demeterovci s tromi ďalšími rodinami. Najväčší záujem v meste bol v tých časoch o mäsokombinát a pivovar. Aj napriek tomu nedostali mladí podnikatelia zadlženú konzerváreň v červených číslach úplne bez boja. Od roku 1991 však mohli začať s výrobou. „Učili sme sa za pochodu a skutočne to nebolo ľahké obdobie,“ spomína na začiatky konateľka spoločnosti Nadežda Demeterová.

Podnikavé rodiny pokračovali s výrobou džemov až do roku 2005, keď sa po nezhodách rozhodli pre predaj obchodných podielov. Priestory, ktoré však po sebe zanechali, začali byť pre nového majiteľa stratové. Preto ich opätovne oslovil, či predsa nechcú vo svojej špecializácii pokračovať. Podporení aj nadšením svojich synov sa rozhodli pre rozbehnutie rodinného biznisu. „Vzdelanie strojárskeho charakteru nám veľmi uľahčilo situáciu pri presťahovaní výroby do zrekonštruovaných priestorov, a to hlavne pri zostavovaní výrobných liniek v nadväznosti na technologické toky,“ konštatuje konateľ a hlava rodiny Štefan Demeter, ktorý je podľa svojej manželky technicky veľmi zdatný. Zručnosti nadobudol počas minulého režimu v rimavskosobotských združených agropotravinárskych podnikoch, kde mal na starosti nákup mechanizmov a výrobných technológií. Nadežda sa zas ujala finančnej stránky podniku a plánovania do budúcnosti.

Jasná voľba
Výber produktov, ktoré budú vyrábať, nebol vôbec zložitý. „Zamerať sa na výrobu džemov akosi vyplynulo z vtedajšej situácie, keď na Slovensku už fungoval konzervárenský zväz, kde každý člen mal svoje zameranie a džemy nerobil nikto z členov. Tie vtedy vyrábala Carpathia, ktorá patrila pod Nestlé a Hamé, a tí neboli v našom zväze. Konkurencia to bola ozaj silná,“ konštatuje Nadežda Demeterová. Dnes je ich podnik Riso-R jedinou veľkou výrobou týchto ovocných pochutín. Vo svojom portfóliu má desiatky produktov v rôznych príchutiach a výroba sa nebojí okrem tradičných chutí ako jahoda, čučoriedka či slivka zaexperimentovať aj s ovocím ako drienka, kivi či ananás.

Aj napriek ťažkej konkurencii na trhu sa výrobe darí. V minulom roku podľa dát spoločnosti Bisnode vygenerovala tržby vo výške 2,4 milióna eur so ziskom presahujúcim 40-tisíc eur. Najúspešnejší rok zažila výroba v roku 2013, keď zisk presiahol 113-tisíc eur. Príčinou bol rakúsky odberateľ, ktorý odoberal až tretinu produkcie a výrobky predával pod vlastnou značkou. Následne však zomrel a jeho biznis už nikto neprevzal.

Aktuálne firma zásobuje okrem domáceho trhu aj okolité krajiny. Pracuje na kontraktoch do Poľska a ďalších západných krajín. Už dnes menej ako 10 percent výroby putuje do Česka.

Nástupníctvo bolo samozrejmé
Zapojenie svojich synov Michala a Rastislava vníma celá rodina ako úplne prirodzený a nenásilný proces. „Predstavy o mojom zamestnaní boli vždy spojené s prácou v rodinnej firme, pretože odmalička som sa pohyboval v konzervárni,“ konštatuje starší syn Michal. Na výrobu má spomienky aj so svojím bratom už z detských čias. „Odkedy som si uvedomoval, že rodičia vlastnia konzerváreň, vždy som si predstavoval, že tam budem robiť aj ja,“ uvádza mladší syn Rastislav.

Obaja si v rámci podniku prešli všetkými pozíciami, a to pri nákupe, spracovaní surovín, balení v sklade a čas strávili aj na vrátnici. Ciele do budúcnosti boli jasné, a aj preto im obaja prispôsobili svoje vzdelanie. Michal vyštudoval na Poľnohospodárskej univerzite v Nitre ekonomiku, ktorá je pre neho dennodenne využiteľná v práci, keďže sa stal obchodným riaditeľom. „Strednú školu som si vyberal s tým, že sa v budúcnosti chcem zapojiť do rodinného biznisu. Skončil som strednú priemyselnú školu potravinársku, odbor potravinár kvalitár,“ tvrdí Rastislav, ktorý dnes riadi oddelenie nákupu.

Tretia generácia
Rodinný biznis je na druhej strane úplne iný ako v klasických firmách a rozhodne sa nezaobíde bez konfliktov. Demeterovci sa však zhodujú, že rodinná blízkosť je výhodou, a vždy sa nakoniec v pokoji dohodnú. Rodičia už dnes tvrdia, že ich synovia sú pripravení prevziať podnik, no do dôchodku sa im nechce. Michal i Rastislav v rodinnom biznise chcú pokračovať. „Rozhodne pôjdeme ďalej. V tejto spoločnosti je už investovaných príliš veľa práce a času, aby sa to nechalo len tak,“ uvádza Rastislav. Okrem toho, majú v rodine už aj tri vnúčatá, čo sa podľa Michala nedávno stalo terčom vtipov.

„História hovorí, že čo dve generácie budujú, tretia zničí. Verím, že sa to u nás nestane,“ dodáva optimisticky Michal. Rodičia sa však zhodujú, že na svoje deti mali veľké šťastie.Naše deti pochopili, že budovanie dobrej firmy nie je otázka len jednej generácie, a už dnes pracujú na tom, aby ich deti, teda naše vnúčatá mali kladný vzťah k rodinnej firme,“ konštatuje Štefan.

Ovocie zatiaľ kupujeme. Vytvorenie vlastných sadov zvažujeme už roky
Kedysi bolo v okolí množstvo pestovateľov, no celé odvetvie akosi stagnovalo, tvrdí v rozhovore pre HN konateľka spoločnosti Riso-R Nadežda Demeterová.

Vyrábate džem, marmeládu a lekvár. Nemáte problém s tým, že by zákazníci nevedeli, aký je medzi produktmi rozdiel?
Väčšina zákazníkov vie, aký je medzi produktmi rozdiel. Prvý je ten, že džem je v skle. Lekvár a marmelády boli vždy, naopak, v plastových téglikoch. Ovocné nátierky sú hlavne lacnejšie, aj keď nie menej kvalitné, keďže sa tam odvára vysoký podiel ovocia do hustoty. Jeden čas sme sa pokúšali dávať do skla aj slivkový lekvár, no zákazníci ho neprijali.

Vo výrobe musí ísť o veľké množstvo ovocia. Odkiaľ ho odberáte?
Samozrejme, uprednostňujeme slovenské ovocie. Teraz je sezóna čučoriedok, takže sa sústredíme hlavne na ne. Máme svojich dodávateľov na Horehroní. Ide o skutočné biočučoriedky z lesa.

Nakupujete aj zo zahraničia?
Len nevyhnutne. Táto potreba vzniká len občas, keď sa zvýši požiadavka na určitý sortiment.

Ovocinári často zápasia s ťažšími rokmi, čo vplýva aj na cenu. Spôsobuje vám aj tento aspekt problémy pri nákupe?
Áno. A iné to nie je ani v tomto roku. Zápasíme s vysokou cenou ovocia aj napriek tomu, že sady sú plné. Komplikuje nám to ekonomickú situáciu. Cena našich džemov je veľmi nízka a nemáme veľký priestor na manipuláciu. Príkladom sú čučoriedky, broskyne a marhule, ktoré sú výrazne drahšie oproti vlaňajšku.

Robíte aj šípkové džemy, ktoré zaznamenali dobré predaje. Odkiaľ ich odoberáte?
Zohnať ich je veľmi ťažké. Väčšina je zo Slovenska. V lese ich je dosť, pretože sú odolné voči klimatickým podmienkam, no málokto ich zberá. V minulosti bol zber šípok bežný v školách. To však zaniklo a nevieme sa s nimi na podobnej spolupráci opätovne dohodnúť. To je však škoda, pretože by si mohli zarobiť napríklad na výlety. Niekedy to bol priestor na rodinné výlety do prírody.

Nebol by logický krok založiť si vlastné sady?
S touto myšlienkou koketujeme už od začiatku. Raz príde rok, keď naozaj začneme. Začali sme robiť pokusy v rámci areálu, kde sme nasadili zopár odrôd marhúľ. Tým testujeme, ktorá odroda by sa do výroby a našich klimatických podmienok hodila najviac. Kedysi bolo v okolí množstvo pestovateľov, no celé odvetvie akosi stagnovalo. Nie je to však úplne jednoduché. Vlastné sady predstavujú nákup pôdy, techniky, vzdelávania sa i prijatia ďalších zamestnancov.

V portfóliu máte hlavne regionálne ovocie. Snažíte sa aj výrobu oživiť nevšednými kombináciami?
Snažíme sa vyrábať aj špeciality. Baví nás to. Problémom je spotrebiteľské správanie. Vyrobili sme aj drienkový či pomarančový džem. Takýto produkt však kúpi iba malé percento spotrebiteľov, zatiaľ čo jahodový džem si kúpi takmer každý. Pravdou však je, že sa snažíme naše portfólio rozširovať. Vyrábame drienkový džem či džem z čiernych ríbezlí, tiež šípkový džem a rakytníkový, ktoré nie sú pre spotrebiteľa na pultoch úplne bežné. Testujeme tiež džem z ananásu, ktorý je veľmi chutný. Taktiež sme v minulosti vyrobili kivi marmeládu, no, bohužiaľ, pohorela.

Ako sú nastavené spotrebiteľské chute?
Jahoda víťazí. O druhú a tretiu priečku sa tradične delí hlavne marhuľa a čučoriedka. Populárny je aj slivkový lekvár, ktorý je spätý s našimi tradíciami. Okrem toho má veľa prívržencov, keďže ten náš je hutný, nevyteká a gazdinky si ho chvália.

Dnešná doba prináša zdravé trendy. Orientujete sa aj vy týmto smerom?
Máme pripravený nový sortiment. Ide o produkty bez repného cukru. Sú menej sladké, výrazne ovocné a hlavne dobré pre deti a všetkých, ktorí sa chcú zdravo stravovať.

Máte produkty aj pre diabetikov. Ako sa vyrábajú?
Odlišujú sa iba sladidlom. Dávame do nich fruktózu. Je síce drahšia, no vhodná aj pre ľudí s touto diagnózou.

Kam smerujú vaše produkty?
Čo sa týka obchodov, tak naše produkty môžete nájsť v každom obchode okrem Kauflandu, s ktorým sme sa nevedeli dohodnúť. Môžeme potvrdiť, že so záujmom o naše výrobky sme veľmi spokojní.
Okrem obchodov dodávame aj do veľkovýroby. Napríklad robíme ovocné nátierky a slivkový lekvár určený pekárom.

Putuje väčšina výroby do obchodov?
Áno. Kedysi smerovali naše produkty hlavne k veľkoodberateľom, no postupom času sa trend otočil a aktuálne na pulty obchodov smeruje približne 70 percent našej produkcie.

Nadežda Demeterová vyštudovala gymnázium a Strojnícku fakultu SVŠT Bratislava, odbor ekonomika a riadenie priemyselných podnikov. V minulosti pôsobila ako učiteľka či riaditeľka domova dôchodcov. Po páde socializmu pôsobila sa s manželom a ďalšími partnermi začala zaujímať o výrobu konzervovaných výrobkov. V súčasnosti je od roku 2005 konateľkou spoločnosti RISO-R, z ktorej sa stal rodinný podnik a jediná veľkovýroba džemov na Slovensku.

infografika
Zdroj: HN

​Partnerom sekcie Generačná výmena je Ministerstvo hospodárstva SR.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.