V súčasnej rýchle dobe sa mení veľa vecí, nie je to inak ani s čajmi. Spoločnosť Agrokarpaty, ktorá má svoje sídlo v obci Plavnica neďaleko Starej Ľubovne, sa snaží neustále vytvárať nové receptúry, ktoré by zákazníkom ulahodili.
Odčlenením od družstva v Plavnici vznikla v roku 1993 firma, ktorá dnes predáva čaje po celom Slovensku. Tú pôvodne zakladali šiesti členovia bývalého družstva, po niekoľkých rokoch už zostali len traja: Mikuláš Bobuľský, Štefan Vančo a Miroslav Geryk. Smerovanie k čaju bolo však od začiatku jasné. Bobuľský, ktorý bol vyštudovaný agronóm, už v rámci družstva zaviedol pestovanie liečivých rastlín. Bylinky boli podľa jeho dcéry Heleny Petrusovej odjakživa súčasťou ich rodiny. „V našom kraji na východe Slovenska je veľmi stará tradícia prírodného ľudového liečiteľstva. Od detstva sme chodili s babkou a rodičmi zbierať bylinky do lesa, učili sme sa ich účinky a latinské názvy,“ dodáva.
Celý čas bez pôžičky
Začiatok firmy bol však, ako býva zvykom, namáhavý. Podľa Petrusovej bolo hlavným mottom podnikať opatrne a bez pôžičiek. To spôsobilo pomalý rozbeh firmy a neisté investície. „Naši rodičia niekedy nevedeli, či majú radšej kúpiť niečo domov, alebo peniaze, ktoré zarobili, vložiť do firmy a kúpiť nové stroje,“ dodáva syn Miroslava Geryka, Jaroslav. Firma sa na trhu udržala najmä vďaka kvalite ich bio čajov. Napriek tomu, že na začiatku vyrábali len tri druhy, dokázali sa udržať.
Do roku 2005 bola ich hlavným odberateľom česká spoločnosť Mediate, ktorá ich predávala v sieti lekární Apotheke. Tá však spoluprácu ukončila a pri svojom odchode si zobrala nielen receptúry čajov, skúsenosti s ich výrobou či značku, ale aj 60 percent odbytu producenta čajov zo severovýchodu Slovenska. Firme v reakcií na to výrazne klesli obraty. Podľa Petrusovej obrovský problém vznikol najmä kvôli tomu, že český odberateľ odoberal prevažnú časť výroby, preto sa slovenský trh riešil menej, bol takpovediac na vedľajšej koľaji.
Firmu zachránili mladí
Nový model spoločnosti a najmä reštart marketingu v roku 2008 už organizovala nová generácia. Všetky tri deti zakladateľov v tom období už pracovali na vedúcich pozíciách. „Naši rodičia boli v dôchodkovom veku, preto nám nechali voľnú ruku v podnikaní,“ dodáva Petrusová. Napriek novej energii však nebolo jednoduché znovu postaviť firmu na nohy. „Museli sme skrátiť pracovné zmeny, ľudia robili len štyri dni v týždni,“ vysvetľuje Peter Vančo, ktorý má na starosti pestovanie bylín.
Najväčšia zmena nastala v systéme obchodu. Dovtedy sa totiž produkty predávali prevažne ambulantne. S nástupom novej generácie však prišla kompletná zmena. „Zamestnali sme obchodných zástupcov z konkrétnych regiónov, ktorí majú na starosti návštevu zákazníka a objednávanie tovaru a logistiku tovaru zabezpečujeme ďalšími vozidlami. Zlepšili sme systém IT komunikácie medzi obchodnými zástupcami s našimi prevádzkami a zákazníkmi,“ dokresľuje situáciu Petrusová.
Týmto spôsobom postupne získavala viacerých odberateľov. Dnes ich má okolo deväťsto vrátane reťazcov ako COOP Jednota, CBA, ale aj zahraničná Billa, Tesco a Metro.
Prevádzky je potrebné zjednotiť
Firma naďalej zostáva v rodinných rukách. Napriek tomu, že podľa Petrusovej ponuka na odkúpenie firmy prišla, absolútne ju neriešila. „Rozbehnutý biznis našich rodičov by som nepredala, znegovala by som tým celú myšlienku svojho otca,“ dodáva. S týmto názorom súhlasia aj ďalší dvaja konatelia.
V súčasnosti má firma viacero prevádzok v Šambrone, Plavnici, Hromoši a Plavči. „V čase vzniku spoločnosti naši rodičia kúpili priestory, kde boli voľne a ,zliepali‘ firmu ako lastovičky hniezdo. Našou túžbou by bolo mať všetky prevádzky na jednom mieste,“ dodáva Petrusová. Týmto spôsobom by sa riadenie firmy zjednodušilo a minimalizovali by sa prejazdy mechanizácie. Podľa nej však tento krok predstavuje veľkú investíciu, na ktorú firma momentálne nemá.
Nové príchute treba neustále vymýšľať
– Firma sa od svojich začiatkov v 90. rokoch poriadne rozrástla. V súčasnosti pestuje na Zamagurí a v Pieninách liečivé rastliny spolu s inými poľnohospodárskymi plodinami na ploche viac ako 315 hektárov, pričom za rok vyprodukuje viac ako 1,5 milióna čajov.
– Tržby spoločnosti kontinuálne rastú. Minulý rok to bolo 1,87 milióna eur a zisky firmy sa pohyboval nad 80-tisíc eur. Agrokarpaty majú okolo osemsto odberateľov a väčšinu čajov vyrábajú priamo z ručne vypestovaných byliniek.
– Ponuku čajov sa snažia neustále rozširovať. Pri vytváraní nových druhov je podľa Vanča potrebné sledovať, čo aktuálne odporúčajú časopisy či výživoví poradcovia. Rovnako dôležité sú však aj pripomienky zákazníkov a nové civilizačné choroby. „V poslednom období sme zaznamenali problémy so zakyslením organizmu, čo je dôsledok nevhodnej stravy a stresu,“ dodáva Petrusová. Firma teda začala vyrábať čajovú zmes na odkyslenie. Rovnako postupovali aj pri výrobe nových receptúr na problémy s hrubým črevom.
– Vyrábané čaje sú bez pridaných chutí, farieb a aróm, preto je potrebné využívať naozaj kvalitné bylinky. Pri spracovaní zloženia zmesí pomáhajú firme tiež odborníci z oblasti fytoterapie z Košíc, Nitry, Bratislavy, Brna a Užhorodu. V ponuke je momentálne aj 23 čajov s nálepkou Bio.
– V súčasnosti sa najväčšej popularite teší čaj BIO Rakytník. Rakytník rešetliakový, z ktorého sa čaj vyrába, sa pestuje na dvadsiatich hektároch pôdy. Zaujímavosťou je, že v čajoch sa využíva celý plod, z ktorého nie je odstránená šťava ani olej, ako to obvykle býva. Obľúbené sú aj FYTO detoxikačný, Urologický, čaj na vysoký tlak, Cholesterol alebo prieduškový čaj TATRY. Všetky sú originálnou receptúrou firmy a podľa Petrusovej je práve vďaka tomu po nich taký dopyt.
Okrem slovenských čajov firma predáva aj niekoľko z privezených bylín. Čaje ako napríklad zelený a gruzínsky čierny zaradila do portfólia najmä pre snahu vyhovieť dopytu zákazníkov.
Kto je kto vo firme
Helena Petrusová – konateľka Agrokarpaty Plavnica, dcéra spolumajiteľa a zakladateľa firmy Mikuláša Bobuľského, vo firme má na starosti obchod a marketing
Jaroslav Geryk – konateľ Agrokarpaty Plavnica, syn spolumajiteľa a zakladateľa firmy Miroslava Geryka, vo firme má na starosti mechanizáciu
Peter Vančo – konateľ Agrokarpaty Plavnica, syn spolumajiteľa a zakladateľa firmy Štefana Vanča, vo firme má na starosti pestovanie bylín
Konkurovať zahraničným firmám nechceme
Slovenský výrobca čajov sa snaží zamerať najmä na kvalitné bylinky Originálne receptúry. Tie ich zákazníkov podľa Heleny Petrusovej lákajú najviac.
Aký bol váš začiatok vo firme?
Keď rodičia firmu zakladali, bola som ešte študentka. Po materskej dovolenke som pracovala v inom segmente, ktorý som vyštudovala, ale po čase ma otec oslovil, či by som neplánovala prísť do firmy. Ponuku som prijala a postupne som sa posúvala všetkými výrobnými oddeleniami, až na marketing.
Prečo vás lákal práve marketing?
Komunikácia so zákazníkmi ma motivuje a napĺňa. Najmä to, že im môžeme pripraviť receptúry na ich problémy. Teším sa, keď im môžeme pomôcť. Som rada, že takýmto spôsobom môžeme vniesť aspoň kúsok z našej krásnej prírody a pozitívnej energie do mnohých domácností.
Ako vnímate prácu s rodinnou či priateľmi?
Vážime si všetko, čo rodičia vybudovali a doslova vytrpeli v začiatkoch podnikania, o to viac zosilnel náš vzťah k firme. Výhodou je, že sa poznáme a vieme, čo môžeme od seba navzájom očakávať. Podnikanie s kolegami je neformálne, viac uvoľnené a pociťujú to aj zamestnanci, ktorí necítia napätie, skôr oporu a istotu. Myslím si, že rodinné firmy skôr budujú hodnotu, niečo, čo pretrvá, zaistí obživu nielen súčasnej generácii, ale aj tým nasledujúcim.
Pociťujete aj nevýhody?
Nevýhoda je v tom, že pracovný čas je neobmedzený a či je deň alebo noc, myšlienky sú prepojené stále na riešenie pracovných problémov a plánovanie ďalších aktivít.
Zaznamenala firma určité zmeny v dopyte v posledných rokoch?
Dnes je trendom zdravá výživa. Zákazník sa už viac zameriava na kvalitu.
Keď spoločnosť vznikla, také populárne to ešte nebolo, preto bolo veľmi ťažké konkurovať cenou iným baliarenským spoločnostiam. Postupne však zákazník začal viac študovať etikety, zloženie, zisťuje, či obsah v obale je slovenská surovina, alebo je to len zabalené na Slovensku. Snažíme sa zákazníkom dodať kvalitnú receptúru, komunikujeme s nimi, necháme sa ich názormi a požiadavkami inšpirovať. Svoju prácu robíme s láskou a presvedčením, že to má zmysel. A ak tržby pomaličky narastajú, nás v tom len utvrdí a poteší.
Ako vnímate situáciu na slovenskom trhu? Nie ste vytláčaní zahraničnými sieťami?
Sme malá spoločnosť, nemôžeme konkurovať veľkým zahraničným firmám, ale to ani nechceme.
Snažíme sa od nich odlišovať a zaujať zákazníka niečím iným. V našich produktoch je surovina, ktorú si vieme ekologicky vypestovať a nazbierať vo voľnej prírode na Slovensku a čaje sú prírodné, bez prifarbovania a dochucovania. Samozrejme, že napríklad zelený čaj a gruzínsky čierny, ktoré máme v portfóliu, dovážame, ten sa u nás nepestuje, ale vyhoveli sme zákazníkom, ktorí odoberajú široký sortiment a vyžadovali, aby sme mali dostupné aj takéto druhy.
Aké zmeny by ste chceli pocítiť v budúcnosti?
Priala by som si, aby zo Slovenska poľnohospodárstvo nevymizlo. Aby sme nemuseli byť potravinovo závislí od západných krajín. Pravdou však je, že poľnohospodárstvo na Slovensku je drina, s oveľa nižšou štátnou dotáciou ako majú susediace štáty, nehovoriac o dotácii z EÚ, ktorá je mnohonásobne nižšia ako v okolitých krajinách. Napriek tomu vieme, že sa to dá.
Partnerom sekcie Generačná výmena je Ministerstvo hospodárstva SR.