Až 30 percent rodinných firiem neprežije prvú generačnú výmenu. Do tretej generácie sa nedokáže preklenúť až 70 percent rodinných firiem. Ako minimalizovať ich straty?
V tejto oblasti chýbajú konkrétne analýzy. Je ťažké zhodnotiť, či je príčinou zániku týchto spoločností nezáujem detí, nedostatok vzdelania, nedostatok legislatívnych nástrojov alebo napríklad zlé načasovanie preberania biznisu. Pravdepodobne však väčšinou ide o kombináciu faktorov. Možností, ako zánikom firiem predísť, je viac. Najdôležitejšia je podľa nás osveta. Je potrebné diskutovať o tom, ako zabezpečiť ich prežitie. Rodinné firmy totiž generujú 50 percent hrubého domáceho produktu. Z tohto hľadiska je pre firmu životne dôležité to, aby mal fungujúcu firmu kto prevziať, či už to bude rodinný príslušník alebo tretia osoba. Podstatné je, aby sa zachovala kontinuita subjektu na trhu.
Je dôležité aj načasovanie? Respektíve uznanie toho, kedy je správny čas odovzdať biznis nasledovníkovi?
Máme skúsenosť, keď náš zákazník konštatoval, že urobil jedinú chybu v podnikaní. Tou bol fakt, že sa témou nasledovníctva nezačal zaoberať už pred piatimi rokmi. U každého človeka prichádza s pribúdajúcim vekom únava. Preto je potrebné riešiť nasledovníctvo včas. A opäť sa dostávame k osvete. Vďaka nej začnú rodinné podniky túto problematiku riešiť skôr. Je totiž množstvo príkladov firiem, ktoré generačnú výmenu nezvládli.
Prečo by mala byť generačná výmena na našom trhu aktuálnou témou?
Slovensko má jednu veľkú nevýhodu, keďže generačná výmena u nás prichádza vlastne prvýkrát. Nie všetci si to pripúšťajú a uvedomujú.
Vieme si zobrať príklad aj zo zahraničia?
Samotný štatút rodinnej firmy je zadefinovaný vo veľmi malom množstve krajín. Ako príklad môžeme uviesť Rakúsko alebo Taliansko. V susednom Česku fungujú napríklad zverenecké fondy. Ide o „trusty“, ktoré sú veľmi dobrým nástrojom na „upratanie“ vzťahov v rámci firmy. V našich podmienkach vieme použiť inštitút rodinnej ústavy, teda právneho dokumentu, ako usporiadať rodinný biznis, počnúc core biznisom cez filantropiu, vzdelávanie a podobne. Keď sa pozrieme na Slovensko, tak sa prívlastok tradičná rodinná firma použiť nedá, pretože tie firmy vznikli v 90. rokoch a tá krátka história ešte tradíciu nezakladá. Zatiaľ máme generáciu otcov zakladateľov, ktorí mali nejaký nápad, ale čas na inšpiráciu aj zo zahraničia je určite tu.
A čo ak v rámci rodiny nie je následník?
Aj u nás už existujú spôsoby, ako udržať kontinuitu firmy aj v prípade, že rodina nemá záujem. Na trhu napríklad pôsobia spoločnosti z oblasti privátneho kapitálu, ktoré sa špecializujú aj na investície do malých a stredných firiem. Dokážu majiteľovi ponúknuť dobré podmienky na výstup z firmy a sú schopné zabezpečiť jej ďalší rozvoj. Okrem výstupu zakladateľa vedia zvyčajne firme následne poskytnúť dobrý prístup k finančným zdrojom či efektívne zabezpečiť manažérske a výrobné procesy. My napríklad pracujeme na vyhľadávaní vhodných investičných cieľov pre spoločnosť IS Capital Group, ktorá sa orientuje najmä na výrobné firmy zo strednej Európy.
Koľko rodinných firiem je na trhu?
Mikropodniky, teda firmy do 10 zamestnancov, tvoria 38 percent zo všetkých firiem na Slovensku. Mikropodniky sú aj klasickým reprezentantom rodinnej firmy. Ďalších 33 percent podnikov tvoria malé a stredné podniky.
Čo sa týka obratu v ekonomike, tak 17 percent tvoria mikropodniky. Malé a stredné tvoria 38,3 percenta. Kumulatívne teda hovoríme o viac ako 55 percentách hrubého domáceho produktu.
Sú teda rodinné firmy dôležitou súčasťou slovenskej ekonomiky?
Rozhodne. Okrem toho, že sa výraznou mierou podieľajú na hrubom domácom produkte, zároveň zamestnávajú významný počet ľudí na trhu a sú chrbticou ekonomiky. Rodinná firma má taktiež potenciál vybudovať tradíciu. Ide o podnikanie, ktoré má tendenciu na trhu zostať. Nie je to len chvíľkový ošiaľ. Rodinné firmy tu budú stále, lebo je tam záujem dediť biznis z generácie na generáciu. Tento trend už môžeme sledovať aj v postsocialistických krajinách. Napríklad v Slovinsku do určitej miery tradícia v rámci rodinných podnikov funguje už dnes. Pekným príkladom je Rakúsko, ktoré prešlo dlhú cestu a nie je pritom „ultra“ kapitalistickou krajinou. Tento trend môžeme sledovať obzvlášť v službách, poľnohospodárstve, kde sa zamestná celá rodina a generuje bohatstvo pre seba, štát i ďalšie komunity. Pri týchto subjektoch je výhodou fakt, že sú zakotvené v rámci regiónu a zostanú v ňom aj v lepších, aj v horších hospodárskych časoch, vďaka čomu predstavujú pre štátnu peňaženku finančnú istotu. Vďaka nim stojí ekonomika na viacerých nohách a je odolnejšia voči krízam. My sme totiž otvorená ekonomika, ktorá je citlivá na vplyvy zo zahraničia. Preto sú rodinné firmy dôležité, keďže majú potenciál držať stabilitu.
Špecifikom rodinnej firmy sú rodinné vzťahy. Správajú sa kvôli tomuto faktu v podnikaní viac emočne ako napríklad nadnárodní hráči?
Áno, správajú sa sentimentálnejšie a emočnejšie. To však neznamená, že by sa správali živelne alebo iracionálne. Práveže majú snahu robiť biznis racionálne. Je tam možno viacej emócií, keďže aj vo firme ide o rodinné vzťahy, ale nemyslím si, že by to bolo na škodu.
Akými problémami trpia rodinné podniky najviac?
Pochopiteľne, ide o klasické problémy ako vymožiteľnosť práva, byrokracia, nesplácanie pohľadávok a tak ďalej. Popravde, najväčším problémom sa zdá byť množstvo zmien v legislatíve. Rodinné podniky sú v prevažnej väčšine mikropodniky a malé podniky. A tie nemajú kapacitu ani čas venovať sa neustálym zmenám v zákonoch. Robíme neustále zmeny v pracovnom práve. V zdaňovaní. V odvodoch. Firmy potrebujú stabilitu, nemajú čas a kapacitu riešiť nepretržité zmeny.
Pomohlo by, ak by sme zadefinovali rodinnú firmu v legislatíve?
Zadefinovať to môžeme, nie som si však istý, či by to pomohlo. Skôr si myslím, aby mali všetci rovnaké podmienky na podnikanie. Nemyslím si, že práve rodinné firmy by potrebovali špeciálnu výhodu. Napríklad, že by potrebovali menšie dane a odvody (aj keď by sa istotne hodili :)). Áno, možno by bolo treba doriešiť záležitosti ako dedenie. A bolo by fajn, ak by sa rovnako ochotne prideľovali stimuly aj menším hráčom na trhu. Tí tu totiž takisto ako tí veľkí generujú HDP a zvyšujú zamestnanosť.
Sú aj rodinné firmy, ktoré idú príkladom z hľadiska generačnej výmeny?
Príklady sú. Máme zopár klientov, ktorí už generačnú výmenu vyriešili alebo riešia. Majú jasno v tom, kam chcú smerovať a ako si vzťahy usporiadať. Sú dôkazom, že generačná výmena sa dá zvládnuť aj dnes. Avšak mechanizmy, ktoré by sme poľahky mohli prevziať zo zahraničia, kde fungujú, by mohli znížiť riziko pri samotnej výmene.
Kto je Matej Bošňák
Matej Bošňák je vedúcim partnerom spoločnosti EY na Slovensku. Poradenstvu a audítorstvu sa venuje už 24 rokov. Je dlhoročným členom Asociácie certifikovaných účtovných znalcov (ACCA) v Anglicku a držiteľom diplomu ACCA v medzinárodnom finančnom výkazníctve. V spoločnosti EY pracuje od roku 2004. Absolvoval Žilinskú univerzitu so zameraním na kybernetiku. Je ženatý a má tri deti.
Partnerom sekcie Generačná výmena je Ministerstvo hospodárstva SR.