Najväčšie výhrady má k inflačnému kritériu, podľa ktorého sa cenový rast uchádzajúcej sa krajiny má rovnať ročnému priemeru inflácie troch krajín Európskej únie s najlepšou cenovou politikou, zvýšený maximálne o 1,5 percenta. Parlamentu sa nepáči, že uchádzač sa neporovnáva s krajinami eurozóny, ale s celou úniou.
Bolo by voľnejšie
Členské štáty únie musia pred vstupom do eurozóny splniť kritériá týkajúce sa inflácie, verejných financií, výmenných kurzov a úrokových mier. Europoslanci vo svojej správe vyzvali na zanalyzovanie a prediskutovanie uplatňovania konvergenčných kritérií na budúcich členov eurozóny. Parlament poukázal najmä na to, že inflačné kritérium sa posudzuje vo vzťahu ku všetkým členským krajinám únie namiesto toho, aby sa zameralo len na členov eurozóny. Na to doplatila Litva, ktorá sa uchádzala o vstup do eurozóny od 1. januára 2007. Spĺňala pritom všetky požadované kritériá, okrem inflačného, keď stanovenú referenčnú hranicu prekračovala o 0,1 percentuálneho bodu. Tromi referenčnými krajinami boli počas hodnotenia Litvy Fínsko, Poľsko a Švédsko, pričom posledné dve nie sú členmi eurozóny. "Rátanie inflačného kritéria iba z krajín eurozóny by zvýšilo hodnotu kritéria o 0,2 až 0,4 percentuálneho bodu, čo by znamenalo, že by bolo o niečo voľnejšie," hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Dobiehanie cien
Ďalší nedostatok inflačného kritéria priblížila analytička ING Bank Lucia Štekláčová: "Pri dobiehaní ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne je vyšší rast inflácie prirodzený a ekonomicky odôvodniteľný. Preto dlhodobo možno očakávať, že rozdiely v mierach inflácie medzi jednotlivými krajinami budú pretrvávať."
"Inflačné tlaky v nových členských krajinách môžu vychádzať aj z vysokého ekonomického rastu, rastu produktivity práce a dobiehania úrovne vyspelejších krajín, ale to je predsa jeden z cieľov členstva v Európskej únii," podotkol slovenský europoslanec Sergej Kozlík.
"Rada a komisia by mali urobiť novú analýzu a preveriť konvergenčné kritériá. Je potrebné pokračovať v politických diskusiách o uplatňovaní týchto kritérií na budúcich nových členov eurozóny," myslí si jeho kolega Vladimír Maňka. Slovenský zástupca v europarlamente pritom poukázal na prípad Írska ako krajiny s vysokým hospodárskym rastom, ktorý počas uplynulých 10 rokov predstavoval v priemere 6 percent. Zatiaľ čo hrubý domáci produkt na obyvateľa je v Írsku o 40 percent vyšší, než je únijný priemer, a nezamestnanosť len 4,2 percenta, inflácia dosiahne v tomto roku 5 percent. "Keby Írsko nebolo súčasťou eurozóny, podľa platných pravidiel by dnes ani nemohlo do nej vstúpiť. Chcem týmto pripomenúť, že v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách je inflácia štrukturálne vyššia. Takáto situácia patrí k jednotnej menovej únii," konštatoval Maňka.
Splníme a rešpektujeme
Splnenie konvergenčných kritérií bude budúci rok na jar posudzovať Európska centrálna banka, Európska komisia a ministri financií Európskej únie. "Kritériá vznikali v určitom čase a s určitým cieľom," povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál. "Slovensko kritériá nespochybňuje a určite ich chce splniť, hoci v minulosti aj teraz o nich prebiehajú diskusie," doplnil. Podobne sa vyjadrila aj Národná banka Slovenska. "Maastrichtské inflačné kritérium bolo stanovené a platí, čo NBS berie ako fakt," uzavrel Ivan Jurko z tlačového oddelenia. Hoci v súčasnosti ešte Slovensko neplní inflačného kritérium, podľa analytikov sa plniť začne najneskôr v septembri. "Na jar budúceho roka pri podaní žiadosti o vstup do eurozóny kritérium splníme s dostatočnou rezervou," myslí si Štekláčová. Európska centrálna banka však najnovšie vyslala k našej krajine signál, že má výhrady k udržateľnosti tohto kritéria. Znamená to, že na túto tému môžu ešte prebiehať ostré politické diskusie medzi Slovenskom a príslušnými európskymi inštitúciami.