Stredná kapacita nášho mozgu je schopná poňať toľko informácií, koľko obsahuje asi desať miliónov kníh, pričom každá z nich má tisíc strán. Nič to však nemení na skutočnosti, že niekedy si pri rozhovore nedokážeme spomenúť na bežne používané slová, nehovoriac o tom, že naša pamäť nás pravidelne zradí, keď máme naplánovanú schôdzku so šéfom či triednou učiteľkou svojich detí. Ako je to možné? Jednoducho, náš mozog si jednotlivé informácie triedi, takpovediac podľa vlastnej potreby.
Pamäť delíme na bezprostrednú, krátkodobú a dlhodobú.
Bezprostredná pamäť si dokáže podržať niekoľko tisíc informácií, ale len na chvíľočku, asi tak na dve až tri minútky. Napríklad, ak nám priateľ prečíta výherné čísla hneď ich zabudneme, pokiaľ si ich nezapíšeme, alebo si ich nebudeme v duchu stále opakovať. Informácie, ktoré nepotrebujeme a ktorým z toho dôvodu nevenujeme pozornosť, vytlačia z pamäte zakaždým nové dáta. Inak by pamäť bola zahltená zbytočnými faktmi.
Krátkodobá pamäť zachytáva nové informácie asi na desať minút a dlhodobá pamäť ich ukladá hlboko do mozgovej kôry, odkiaľ sa nám vynárajú, keď ich potrebujeme. Vďaka dlhodobej pamäti sa nám do mozgu ukladajú aj príjemné zážitky, to však neznamená, že časom ich nemôže vystriedať niečo krajšie, lepšie a najmä novšie.
1. Ak chcete, aby vaša pamäť fungovala stopercentne, musíte ju trénovať. Snažte sa každý deň osvojiť si nejakú novú informáciu, napríklad pri čítaní novín a zapísať si ju do pamäte. A zároveň si skúste vybaviť dáta, ktoré by ste v pamäti mali mať, ale dlhšie ste ich nepoužívali. Napríklad staré básničky, telefónne číslo priateľa alebo slovíčka z nemčiny.
2. Vedzte, že ak chcete, aby vaša pamäť spoľahlivo pracovala, musíte dodať telu správnu výživu. Činnosť mozgu podporujú napríklad orechy.
3. Ak je to možné, vyhýbajte sa stresu. Všimnite si, že ak máte doma alebo v práci zhon, vypadáva vám krátkodobá pamäť. Idete do kuchyne postaviť vodu na kávu a kým tam prídete, zabudnete, čo ste chceli. Alebo si nespomínate na niektoré slová. Máte pocit, že vaša hlava je prázdna. To všetko je príznakom stresu. Keď ste, naopak, v pohode, máte v hlave jasnejšie. Krátkodobá pamäť však môže zlyhávať aj pri depresiách.
4. Ak si nedokážete vybaviť nejakú informáciu, v mysli sa vráťte na miesto, kedy ste ju získali. Skúste si spomenúť, čo ste robili, ako prebiehal sled udalostí. Rovnako postupujte aj vtedy, ak neviete, kam ste si odložili kľúče. V duchu sa vracajte na miesta, kadiaľ ste prešli, spomeňte si, čo ste robili, vybavte si svoju náladu, rozpoloženie. Určite budete úspešní.
5. Vždy sa poriadne sústreďte na veci okolo seba. Nebuďte roztržití. Keď sa s niekým zoznamujete, skúste si hneď na prvýkrát zapamätať jeho meno. Najlepšie urobíte, ak si ho v duchu aspoň dvakrát zopakujete po tom, ako ho dotyčná osoba vysloví.
6. Ak sa potrebujete niečo naučiť -- napríklad pri štúdiu cudzieho jazyka, najprv sa na to správne nalaďte. Je zbytočné vysedávať tri hodiny nad knihami, keď nemáte náladu na učenie, alebo sa vám evidentne nedarí. Radšej sa choďte von prejsť a k učeniu sa vráťte neskôr. Zakaždým si po hodine urobte prestávku. Keď sa k učeniu vraciate, vždy si najprv zopakujte to, čo ste sa už naučili a potom prejdite na nové učivo.
7. Pamäť si môžete trénovať aj pomocou krížoviek, hádaniek či rôznych hlavolamov. Zároveň sa cvičte v tom, v čom ste najslabší. Ak máte dobrú pamäť na dátumy a čísla, ale nepamätáte si tváre, či mená, sústreďte sa práve na ne a naopak.
StoryEditor