Dosť často opakujeme, a to nielen v laických kruhoch, ale aj medzi odborníkmi, že sme mali (a máme) dobré základné školstvo a stredné školy. Sám som sa presvedčil, že naši maturanti predbiehajú vo vedomostiach o rok -- dva maturantov napr. z USA. Ale na druhej strane nemáme zaznamenateľné, excelentné výkony vysokoškolákov...
Pripravuje sa novela vysokoškolského zákona -- je to príležitosť, aby sme sa zamysleli nad širšími kontextmi vzdelávania, osobitne vysokoškolského vzdelávania.
Tretina vysokoškolákov sú externisti
V roku 1989 sme mali približne 50-tisíc vysokoškolákov. Dnes ich máme viac ako 160-tisíc, z toho je tretina externistov. Stúpol počet súkromných vysokých škôl, pomaly je v každom väčšom mieste na ceste z Bratislavy do Košíc vysoká škola alebo aspoň jej elokované pracovisko. V roku 1989 sme mali okolo 8 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí v populácii od 24 do 60 rokov. Dnes je to viac ako 14 percent -- teda skoro dvojnásobok. Vrátane nových vysokoškolských bakalárov, s ktorými si často nevieme rady. Zdalo by sa, že kvantitatívne rastieme, dobiehame svet. Aj neodborníkovi zíde na um, aká je kvalita týchto vysokoškolákov.
Medzi TOP 100 nie je žiadna naša vysoká škola
Akreditačná komisia, ktorá by mala strážiť aj kvalitu vzdelávania, nestačí posudzovať tieto veci z kvalitatívneho hľadiska. Za dva roky prerokovala tritisíc žiadostí o uznanie vzdelávať v množstve študijných programov -- aj napriek pomocným komisiám a externým členom akreditačnej komisie sa nastoľuje otázka, či akreditačná komisia môže posúdiť kvalitu vysokej školy alebo sa sústreďuje len na to, či spĺňa administratívne predpoklady vrátane garantov štúdia a iných "papierov". Menej si všíma, či študijné programy zodpovedajú modernému vzdelaniu, či jeden učiteľ neučí aj 5 -- 6 predmetov, či neučia magistri bez titulu PhD. a podobne, čo sú znova len formálne ukazovatele kvality, či profesori sú kvalitní a či majú podmienky na svoju prácu...
Vysoké školy by mali byť základom výskumu a vývoja. Okrem Slovenskej akadémie vied, samozrejme. Ale celkove do výskumu nedávame ani jedno percento z HDP, zatiaľ čo napr. USA dáva tri percentá. Medzi najlepšou stovkou univerzít sa nenachádza slovenská vysoká škola.
Čína nás predbehne o desať rokov
Európske univerzity sú v dolnej polovici svetových univerzít... Neberieme do úvahy investície napr. v Číne, ktorá investuje najmä do školstva, vedy, výskumu a predbehne nás v priebehu desať rokov, ako odhadujú experti. Nepomáhajú ani výzvy a zdá sa, že ani financie z Európskej únie. Paradoxom iba nášho štátu v rámci Európy je, že takmer 100-tisíc učiteľov nemá svoje výskumné -- teoretické pracovisko na Slovenskej akadémii vied.
Problémov vo vysokoškolskom vzdelávaní je viac ako dosť. Preto je veľmi aktuálna otázka, či treba nový vysokoškolský zákon alebo stačí jeho novelizácia... pritom sa veľmi málo uvažuje o zmene výchovy a vzdelávania v širších kontextoch. Zmenila sa nám rodina, zmenili sa ekonomické a spoločenské podmienky, globalizuje sa svet, rastie konkurencia. Najlepší študenti nám odchádzajú do zahraničia a nevracajú sa... V tomto kontexte sú dôležité aj diskusie o parciálnych problémoch vysokého školstva, akými sú napr.:
-- ako zlepšiť kvalitu vzdelávania pri kvantitatívnom náraste študentov
-- ako zabezpečiť kvalitných učiteľov
-- majú byť univerzity alebo vysoké školy, alebo len vysoké školy bakalárske
-- platiť za externé štúdium alebo nie
-- aký má byť podiel externistov a interných študentov
-- ako je to s právnou subjektivitou univerzít alebo fakúlt
-- majú byť výskumné univerzity a ostatné vysoké školy
-- zrušiť rigorózne pokračovania? Máme najviac titulov za menom a pred ním možno na svete... zrušiť titul doktora vied
-- čo s garantmi štúdiá, cestujúcimi profesormi, pomôže ich register
-- majú byť profesori diskriminovaní pre svoj vek alebo je to otázka kvality
-- spoločné odborové komisie majú byť samostatné na každej vysokej škole alebo majú byť celoštátne
-- čo s bakalármi
Prejeme európske peniaze?
Možno hovoriť o niektorých riešeniach, ktoré by mal zachytiť vysokoškolský zákon -- ale zákon sám osebe nevyrieši kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Nádej možno vidieť v týchto možnostiach:
-- kvalita vysokoškolských učiteľov -- ale ako zmeniť stav a mať čo najrýchlejšie dobrých učiteľov, ako vyberať najlepších budúcich učiteľov? Doktorandi by mali byť liahňou dobrých vysokoškolských učiteľov -- ale zvyčajne nemajú prax ...umožniť im, predpísať prax?
-- kvalita študijných programov -- sú veľké rozdiely v kvalite študijných programov -- v ich obsahu, predmetoch (kurzoch), ich skladbe a filozofii, napríklad niektorí pripravujúci sa učitelia nepedagogických fakúlt majú minimálny počet hodín z pedagogiky, zo psychológie, z teórie a metód výchovy. Chýbajú cvičné (fakultné) školy. Každá vysoká škola má autonómne právo tvoriť si svoj študijný program (aj zlý) a AK to neustráži...
-- pravidelné hodnotenie vysokých škôl, vytvorenie konkurencie, by bolo jedno z východísk, ale kto bude robiť hodnotenie kvality ? Autoevaluácie? Audity? Študenti? Akreditačná komisia? Neexistuje koncepcia vysokoškolského vzdelávania... Neexistuje v tomto smere vzdelávací trh. Žiaľ, situácia je taká, že mnohí študenti sa hlásia na vysoké školy len preto, aby dostali titul, aby mali vysokú školu a je im to jedno, kde a čo budú robiť
-- nádejou sú peniaze z európskej únie, ale... v roku 2010 sa prílev týchto peňazí skončí. Čo bude potom? Pokiaľ nevybudujeme obsahovú, personálnu kvalitu, peniaze sa, obrazne povedané, "prejedia"
-- vieme, že je potrebné rehabilitovať a revitalizovať vedecký výskum, vedu, vývoj -- ako to urobiť? Ovládanie počítačov, internetu (IKT) a cudzích jazykov je nevyhnutnou podmienkou -- robíme všetko už na základných a stredných školách, aby sa tieto predpokladali naplnili?
Zaostávame aj za susedmi
Čo otázka, to komplikovaný problém a zložité odpovede. Pritom si treba uvedomiť, že už teraz zaostávame nielen za Európou, ale aj za našimi susednými krajinami. Súvislosti sú širšie. Pokiaľ nezlepšíme základné a stredné školstvo, ťažko môžeme očakávať kvalitné vysoké školy. A to nehovoríme o zlepšení výchovy v rodine, spoločenskej, politickej kultúry, ekonomiky. Je to ako beh na dlhé trate, pri ktorom je dôležitý dobrý štart, poznanie cesty aj cieľov.