Problém nedostatočnej zamestnanosti zdravotne postihnutých je nutné riešiť systémovo.
Prvým podstatným krokom nápravy súčasného stavu je zmena pohľadu na odbornú prípravu týchto ľudí. Tvrdia to projektové manažérky občianskeho združenia Európska kultúrna spoločnosť Alena Petrželková a Barbara Gindlová. Zďaleka podľa nich nestačí len ponúkať povrchné pseudomodely zamestnanosti, alebo súcitom nasiaknuté riešenia. "Odborná príprava zdravotne postihnutých musí rešpektovať zmeny v štruktúre i usporiadaní spoločnosti, jej informatizáciu, ako aj radikálne zmeny na trhu práce," hovorí Gindlová.
Hlavným predpokladom zvýšenej zamestnanosti zdravotne postihnutých osôb je podľa nej demokratizácia a zlepšovanie ich prístupu k vzdelávaniu, modernizácia obsahovej ponuky vzdelávania, aplikácia bezbariérových foriem výučby.
Akadémia pre nepočujúcich
Proces vzdelávania by mal rešpektovať požiadavku rovnosti príležitostí. Týka sa to tak klasického vyučovania na základných školách, cez odbornú prípravu na stredných a vysokých školách až po alternatívne formy vzdelávania, akými sú ďalšie, celoživotné a neformálne vzdelávanie.
"Reforma školstva je jednou z najpomalšie realizovaných reforiem. Žiaľ, nepružnosť a nekoncepčnosť reformy si vyžiada svoje obete aj v cieľovej skupine zdravotne postihnutých osôb," hovorí Petrželková.
Jednou z aktivít občianskeho združenia Európska kultúrna spoločnosť je aj projekt Akadémie bez bariér pre sluchovo postihnutých.
"Zameriavame sa na ďalšie vzdelávanie takto hendikepovaných ľudí a ich prípravu pre konkrétne pracovné miesta. Bezbariérový princíp vzdelávania je jej najpodstatnejšou črtou, pretože zabezpečuje transfer poznatkov najprirodzenejšou formou v posunkovom jazyku," vysvetľuje Petrželková.
Akadémia bez bariér disponuje metodickým centrom v Bratislave a šiestimi školiacimi učebňami pri krajských rehabilitačných centrách v Bratislave, Trnave, Nitre, vo Zvolene, v Žiline a Košiciach.
Dôvod založenia akadémie bez bariér bola snaha vytvoriť alternatívnu vzdelávaciu sieť s jednotnou bezbariérou metodológiou. Na Slovensku podľa Gindlovej existujú štyri stredné odborné školy pre sluchovo postihnutých. Zameranie ich odbornej prípravy kopíruje modely vzdelávania zamerané na manuálnu prácu, ako krajčír, automechanik, zlatník, zámočník, kaderníčka, krajčírka. "Máloktorý zo študentov pokračuje v štúdiu na vysokej škole. Tento stav sme zhodnotili ako diskriminačný a rozhodli sme sa vytvoriť také vzdelávacie prostredie, ktoré pripravuje sluchovo postihnutých na výkon konkrétnych pracovných pozícií s prevahou duševnej činnosti," hovorí Petrželková.
Budúcnosť je počítač
Vzdelávanie v akadémii sa orientuje predovšetkým na povolania a profesie, ktoré ako hlavný pracovný nástroj využívajú počítač pripojený na internet. V súčasnosti sa otvárajú štyri základné vzdelávacie programy, ktoré je možné kombinovať. Základom je zvyšovanie digitálnej gramotnosti a zručností spojených s ovládaním informačno-komunikačných technológií.
Informačná spoločnosť ponúkla podľa Petrželkovej veľkú škálu pracovných príležitostí pre sluchovo postihnutých, ako napríklad webový dizajnér, počítačový grafik, programátor, digitálny administrátor, lektor ďalšieho vzdelávania, správca počítačových databáz či kariérny poradca.
Na obdobie 2007 až 2010 plánujeme rozšírenie existujúcej ponuky o nové vzdelávacie programy pre sluchovo postihnutých, ako sú angličtina, podnikateľské zručnosti, digitálna administratíva, lektor ďalšieho vzdelávania či správca počítačových databáz, programovanie pre SP, projektový manažér pre program mládež a iné.