Systém, akým doteraz Európska komisia preplácala výskumno-vývojové projekty, sa zmení. Pôjde o projekty súvisiace so zdravím, s genetikou, energetikou, dopravou, so životným prostredím, s nanotechnológiami, so sociálnymi vedami a s informačnými technológiami. Kým doteraz ich hradila univerzitám a štátnym inštitúciám na sto percent a podnikom len na polovicu, zmena bude v prospech firiem. Odznelo to na prvom seminári s názvom Siedmy rámcový program a európske technologické platformy.
Zostávajú v úzadí
Seminár sa zameral aj na ďalšie programy Európskej komisie. Podľa Bedřicha Webera z Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, firmy a organizácie často nevedia, ako sa zapojiť do projektov, ktoré komisia podporí. Slovenské organizácie len veľmi málo využívajú možnosti, aby si presadili napríklad inovatívne idey v projektoch, ktoré budú koordinovať. Pritom podľa Webera je práve účasť na projekte tou najlepšou školou.
Konkurencia medzi uchádzačmi je vysoká, preto sa treba oboznámiť s kritériami a pravidlami ešte pred tým, ako návrh projektu poputuje pred komisiu odborníkov. Aby mal šancu a získal aj európske peniaze.
Dôležité sú i kontakty
Podstatná časť seminára sa venovala informačným a komunikačným technológiám, na ktoré Európska komisia uvoľní najvyšší rozpočet. Tieto technológie sa totiž uplatňujú nielen v typicky "technických" sférach, ale aj v zdravotníctve, doprave, štátnej správe a samospráve. Hoci komisia podporuje projekty finančne, pre účastníkov seminára bolo rovnako dôležité nadviazať kontakty medzi sebou alebo medzi organizáciami.
Tento rok sa chýli ku koncu Šiesty rámcový program. Nasledujúci siedmy -- na roky 2007 až 2013 -- určuje ďalšie stratégie vedy, výskumu, vývoja. "Je jednoduché a pohodlné tento progres zanedbať či ignorovať. Oveľa ťažšie je nielen držať krok, ale aj výraznejšie sa presadiť," dodáva Weber.
Pavel Škriniar
StoryEditor