Moc štátu dovtedy neobmedzene rástla, znárodňovanie a určovanie kvót a taríf sa stali hospodárskym trendom. V roku 1982 sa v Mexiku znárodnili všetky súkromné banky. Vláda a provládne odbory kontrolovali okolo 70 percent hospodárstva. Chudoba dosiahla najvyššie rozmery, pôžičky zo zahraničia pritom slúžili na potláčanie súkromného vlastníctva. Dnes je Mexiko demokratický štát s rozvinutou a fungujúcou trhovou ekonomikou. Súčasná pravicová vláda prezidenta Felipeho Calderóna je zložená s odborníkov a technokratov, dôveryhodných osôb, ktorí boli v tzv. prechodnom období jeho najbližšími spolupracovníkmi. Veľká časť ministrov má bohaté skúsenosti zo súkromného sektora, ktorý považuje Calderón pre ďalší rozvoj Mexika za kľúčový. V dlhodobej vízii vládnej politiky Projekt Mexika 2030 bude mať privatizácia silných štátnych odvetví, ako je napríklad ropný priemysel, významné miesto. Snaha je posilniť vývoz tradičných exportných artiklov - ropy, zemného plynu, petrochemických produktov, služieb a turizmu, automobilových komponentov, poľnohospodárskych produktov, potravín, železa a ocele či textilu.
Reformami proti chudobe
Ekonomická situácia Mexika v mnohom odráža hospodársky vývoj v USA. Rast hospodárstva teda v prvom rade neovplyvňujú rastúce ceny ropy vo svete, ale situácia vzniknutá v USA. Do Spojených štátov smerovalo vlani takmer 86 percent z celkového vývozu Mexika. Vývoz na Slovensko sa dá vyjadriť iba v desatinách percenta.
Napriek stabilnej ročnej miere inflácie, ktorá sa pohybuje v posledných rokoch medzi 4 - 5 percentami, a hospodárskemu rastu do päť percent, zostáva najväčším problémom krajiny chudoba. Život 37 percent obyvateľov pod hranicou chudoby a 11,3 až 17,3 percenta pod hranicou extrémnej chudoby zatiaľ nedokážu zmeniť ani nastupujúce reformy. Mexický trh aj napriek tejto skutočnosti patrí medzi veľmi silné trhy s vysokou vnútornou spotrebou a veľmi vysokým a vzrastajúcim dovozom, hlavne z USA.
Nový hráč 21. storočia
Mexiko vzhľadom na svoj geopolitický význam a trhový potenciál patrí k prioritným partnerom Slovenska v Latinskej Amerike aj v rozvojovom svete. Je to druhý najľudnatejší a tretí najrozľahlejší štát Latinskej Ameriky. Dosahuje najvyšší HDP na obyvateľa, ako aj najvyššie priame zahraničné investície v rámci tohto regiónu. Je najväčším producentom ropy (hoci nie je príliš kvalitná) v Latinskej Amerike a piatym najväčším producentom na svete. Je jedinou latinskoamerickou krajinou, ktorá je súčasne členom OECD, NAFTA a má uzatvorenú dohodu o politickej koordinácii, ekonomickom partnerstve a spolupráci (tzv. globálnu dohodu) s EÚ. Ako severoamerická a súčasne latinskoamerická krajina je prirodzeným mostom medzi dvoma hlavnými kultúrnymi a ekonomickými regiónmi západnej hemisféry. Mexiko má potenciál byť jedným z nových významných hráčov na medzinárodnej scéne 21. storočia.
Pokračovanie na s. 28
Ropa hlavným príjmom
V mnohých aspektoch sa Mexiko vyčleňuje z krajín rozvojového sveta. Priebeh reforiem však napreduje pomaly. Doteraz sa podarilo presadiť len dve skutočne významné reformy - zákon o reforme štátnej služby a zákon o transparentnosti. Nedarí sa presadiť štrukturálne reformy, ktoré sú považované za kľúčové pre ďalší ekonomický rozvoj a konsolidáciu zmeny.
Mexiko sa radí medzi prvých pätnásť najväčších svetových ekonomík a medzi prvých desať najväčších svetových exportérov tovaru a služieb, smerovaných predovšetkým do USA. S HDP na obyvateľa okolo 6-tisíc USD je stredne výkonnou ekonomikou, avšak spolu s Brazíliou najvýkonnejšou v rámci Latinskej Ameriky. Na druhej strane priemyselná základňa sa ešte plne nerozvinula. Významnú časť priemyselnej výroby predstavuje produkcia "maquila", práca vo mzde, ktorá však má len obmedzenú pridanú hodnotu. Ropa a plyn pod štátnou spoločnosťou Pemex prinášajú tretinu príjmov štátneho rozpočtu, druhým najväčším príjmovým zdrojom sú finančné prevody Mexičanov pracujúcich v USA, ktoré zároveň prispievajú k udržiavaniu stabilnej úrovne vnútornej spotreby.
Podľa Price Waterhouse Cooper je Mexiko druhou najkonkurenčnejšou latinskoamerickou ekonomikou (po Čile), avšak stále za priemerom krajín OECD.
Nabudúce Kazachstan