"Ak chcete písať o tom, že ľudia v Litve žijú chudobne, nemám vám ako pomôcť." Týmito slovami reagovala jedna litovská novinárka na prosbu o krátky príbeh zo života bežnej rodiny v jej krajine. Potom pokračovala: "Ľudia, ktorých poznám, si žijú dobre. Využívajú úvery, aby si kúpili nové byty alebo domy, chodia na dovolenku do zahraničia. Samozrejme, sú takí, čo idú za prácou do Veľkej Británie alebo Írska. Jednoduché práce sú lepšie platené za hranicami. Určite to nie je tak, že málo zarábame alebo že priemerná rodina v Litve nedokáže uspokojiť svoje potreby."
Hoci som ju len jednoducho požiadala a chcela sa podeliť o jej skúsenosti, zrejme sa na mňa nahnevala. Možno v tom bolo to, že som ju oslovila v neskorších hodinách na konci týždňa, možno ju ovplyvnili zlé skúsenosti a možno bola na vine moja angličtina. Ale určite išlo o nedorozumenie. Veď nik nechce tvrdiť, že v krajine, ktorá sa stala členom Európskej únie, ľudia vo veľkom živoria. Pri porovnaní priemerných zárobkov v pobaltských krajinách a na Slovensku je zrejmé -- vycestovať tam za prácou, tak, ako Slováci bežne cestujú do Veľkej Británie či Írska, prípadne iných krajín, sa nevyplatí. "Určite nie," potvrdzuje tridsaťpäťročný Adam, ktorý na svoj niekoľkoročný pobyt a prácu v pobaltských krajinách dobre spomína. Pôsobil však v manažérskej pozícii pre jednu z pobočiek veľkej nadnárodnej firmy. Nazbieral skúsenosti a dnes na Slovensku zastáva pozíciu jedného z riaditeľov firmy. "Boli to však celkom iné podmienky, ako keby som pracoval v bežnej, robotníckej profesii. Veď odmeňovanie sa riadilo štandardmi vo firme, a nie národnými podmienkami," hovorí.
StoryEditor