StoryEditor

Odpovedáme na otázky čitateľov

06.02.2007, 23:00

Nákup tovaru, prepracovanie tovaru a jeho následné dodanie v MR
Slovenská spoločnosť nakúpi materiál v Maďarsku (bez DPH), na základe zmluvy maďarská spoločnosť z tohto materiálu vyrobí výrobok, za čo slovenská spoločnosť riadne zaplatí maďarskej. Výrobky sú majetkom slovenskej spoločnosti. Slovenská spoločnosť má na základe ďalšej zmluvy zriadený v Maďarsku konsignačný sklad. Uvedené výrobky uloží do tohto skladu a maďarský partner, na základe konsignačnej zmluvy, vydá tovar pre maďarského kupca, ktorý ho kupuje od slovenskej spoločnosti na základe faktúry vystavenej slovenskou spoločnosťou. Maďarský kupec je v obchodnom vzťahu len so slovenskou spoločnosťou. Táto konečná faktúra pre maďarského kupca je tiež bez DPH. Je takáto konštrukcia z hľadiska DPH správna? Môžu byť tieto transakcie netto (bez DPH)?
-- Na správne uplatňovanie dane z pridanej hodnoty je potrebné jednotlivo posúdiť každý zdaniteľný obchod, určiť jeho miesto dodania a až následne uplatňovanie dane z pridanej hodnoty. Predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH sú len tie dodávky tovarov a služieb, ktoré majú miesto dodania v Slovenskej republike.
Ak sa dodanie tovaru uskutočňuje bez odoslania alebo prepravy, je miestom dodania tovaru členský štát, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Z uvedeného vyplýva: ak slovenská spoločnosť, registrovaná pre DPH v SR, nadobudla tovar na území Maďarskej republiky, pričom tento tovar neopustil územie Maďarskej republiky, maďarská spoločnosť -- predpokladáme, že ide o platiteľa v MR, nemôže uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru (nepôjde o itrakomunitárne dodanie do iného členského štátu). Maďarský platiteľ by mal preto vystaviť faktúru s maďarskou daňou.
Práce na hnuteľnom hmotnom majetku rieši ustanovenie § 15 ods. 6 zákona o DPH, podľa ktorého miestom dodania služieb pri ocenení hnuteľného hmotného majetku a pri prácach na hnuteľnom hmotnom majetku je miesto, kde sa služba fyzicky vykoná, s výnimkou podľa § 16 ods. 7 citovaného zákona, t. j. ak sa služba vykoná pre zákazníka, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom ako je členský štát, kde sa služba fyzicky vykoná, miestom dodania služby pri ocenení hnuteľného hmotného majetku a pri prácach na hnuteľnom hmotnom majetku je členský štát, ktorý pridelil zákazníkovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bola služba dodaná. Osobou povinnou platiť daň je prijímateľ služby -- osoba identifikovaná pre daň. Ak sa však tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služba fyzicky vykonala, miesto dodania služby je členský štát, v ktorom sa služba fyzicky vykonala. Z uvedeného vyplýva, ak sú práce na hnuteľnom hmotnom majetku vykonané na
území MR pre slovenského zákazníka identifikovaného pre daň v SR a tento tovar nebol odoslaný, resp. prepravený mimo územia MR, potom miesto dodania bude v MR a k cene služby bude dodávateľom -- platiteľom v MR uplatnená maďarská daň.
Ak slovenská spoločnosť následne dodá tovar na území MR inej maďarskej spoločnosti, t. j. slovenská spoločnosť uskutoční plnenie s miestom dodania na území MR, je povinná sa informovať na legislatívu platnú v MR z dôvodu splnenia si svojej registračnej povinnosti a následne z predaného tovaru by mala odviesť maďarskú daň.
Jana Šimková, daňové riaditeľstvo
Predaj nehnuteľnosti
Pri predaji starej budovy treba fakturovať cenu podľa znaleckého posudku a zvlášť vedľajšie náklady -- t. j. náklady na znalecký posudok, kolky a podobne alebo fakturovať spolu cenu vrátane vedľajších nákladov? Je prefakturácia vedľajších nákladov (náklady na znalecký posudok, kolky a pod.) uvedených na jednej faktúre pri predaji budovy (predaj je oslobodený od DPH), predmetom dane pre DPH?
-- V zmysle § 38 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby. Rozhodujúca je kolaudácia stavby, na základe ktorej bolo prvýkrát povolené užívanie stavby. Zákon v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, ktorá spĺňa podmienky pre oslobodenie od dane, umožňuje platiteľovi dane, aby sa rozhodol zdaniť predaj nehnuteľnosti.
Základom dane pri dodaní tovaru (napr. nehnuteľnosti) podľa § 22 zákona o DPH je protihodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo inej osoby za dodanie tovaru, znížená o daň. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia sa do základu dane zahŕňajú iné dane, clá, poplatky vzťahujúce sa na tovar a súvisiace náklady. Náklady, ktoré dodávateľovi tovaru vzniknú v spojitosti s dodaním tovaru, sa nezdaňujú osobitne, ale dodávateľ ich zahrnie do základu dane pri dodaní tovaru. Osobitne je možné zdaňovať iba taký náklad, ktorý tvorí samostatné poskytnutie služby alebo tovaru, to znamená, ak si ho objednávateľ objednal ako samostatné plnenie.
Základ dane sa určí podľa § 22 aj v prípade, ak ide o dodanie nehnuteľnosti s oslobodením od dane, t. j. základom dane bude požadovaná protihodnota za dodanie nehnuteľnosti vrátane všetkých nákladov, ktoré súvisia s dodaním nehnuteľnosti. To znamená, ak je dodanie nehnuteľnosti oslobodené od dane, potom aj všetky súvisiace náklady, ktoré sú súčasťou základu dane, sú oslobodené od dane.
Pri vyhotovení faktúry pri dodaní tovaru v tuzemsku platiteľ dane postupuje podľa § 71 zákona o DPH, t. j. platiteľ dane je povinný vyhotoviť faktúru pri každom dodaní tovaru v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Povinnosť vyhotoviť faktúru v zmysle zákona o DPH platiteľ dane nemá v prípade, ak je prijímateľom tovaru občan. Podľa uvedeného ustanovenia platiteľ dane nie je povinný na účely dane z pridanej hodnoty vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar, ktorý je dodaný s oslobodením od dane podľa § 38 zákona o DPH. Platiteľ dane však musí vyhotoviť účtovný doklad v zmysle § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p.
Iveta Debnárová, daňové riaditeľstvo
Nadobudnutie tovaru z ČR
Som platiteľ DPH na Slovensku. Prišiel mi tovar z Českej republiky bez DPH v sume 12 641 Sk. Ako mám postupovať pri podaní daňového priznania DPH? A ako pri podaní ročného daňového priznania? Som štvrťročný platiteľ DPH.
-- Predmetom dane v zmysle zákona o DPH je aj nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev. Podľa § 11 zákona o DPH nadobudnutie tovaru z iného členského štátu je predmetom dane, ak nastanú tieto okolnosti:
-- nadobúdateľ (kupujúci) má pridelené identifikačné číslo pre DPH v SR,
-- nadobúdateľ získa právo disponovať s tovarom ako vlastník,
-- predávajúci má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte,
-- tovar je z iného členského štátu fyzicky dodaný do tuzemska, t. j. musí byť prepravený do tuzemska, pričom preprava tovaru môže byť uskutočnená dodávateľom alebo odberateľom, alebo inou osobou na účet dodávateľa alebo odberateľa,
-- nadobudnutie tovaru je za odplatu.
Ak sú splnené uvedené podmienky, t. j. slovenský platiteľ dane nadobudol tovar v tuzemsku z ČR podľa § 11 zákona o DPH od českého platiteľa dane (vychádzame z predpokladu, že dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v ČR), potom je slovenský platiteľ dane povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. Vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru upravuje § 20 zákona o DPH, podľa ktorého daňová povinnosť vzniká 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru alebo dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru. Platiteľ dane musí nadobudnutie tovaru z ČR uviesť vo svojom daňovom priznaní DPH podanom za príslušný štvrťrok, ak má štvrťročné zdaňovacie obdobie. Platiteľ zdaní nadobudnutie tovaru sadzbou dane platnou v SR -- 19 % ,
pričom základom dane bude odplata (cena), ktorú bude od neho požadovať český dodávateľ na základe vystavenej faktúry. Základ dane uvedie platiteľ dane v r. 04 daňového priznania (zároveň v súčtovom riadku 01 daňového priznania) a vypočítanú daň v r. 02 daňového priznania (zároveň v súčtovom riadku 13 daňového priznania).
Zároveň si platiteľ môže odpočítať daň, ktorú sám uplatnil pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v § 49 a 51 zákona o DPH (r. 16 daňového priznania a súčtové riadky 18 a 22 daňového priznania).
Platbu, ktorú odberateľ tovaru zaplatí za predmetný tovar, je možné uplatniť ako daňový výdavok pri splnení podmienok podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v daňovom priznaní k dani z príjmov, podanom za príslušný kalendárny rok.
Iveta Debnárová, Daňové riaditeľstvo

Zdravotnícke pomôcky
Bude sa 10-percentná DPH týkať všetkých zdravotníckych pomôcok? Aj plienok, plienkových nohavičiek pre inkontinentných pacientov? Aká bude DPH pri detských kočíkoch pre invalidné deti?
-- Znížená sadzba dane 10 % sa nebude uplatňovať pri všetkých zdravotníckych pomôckach, ale len pri tých, ktoré sú uvedené v prílohe č. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V predmetnej prílohe je zoznam tovarov podliehajúcich 10-percentnej sadzbe dane vymedzený číselným kódom Spoločného colného sadzobníka.
Pokiaľ má platiteľ pochybnosti, či daný tovar podlieha 10-percentnej sadzbe dane, odporúčame mu požiadať Colný úrad Bratislava, oddelenie colných taríf, Miletičova 42, Bratislava o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, ktorá je podľa § 27 ods. 2 zákona o DPH záväzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu. Postup pri podávaní žiadosti o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru je uverejnený na internetovej stránke www.colnasprava.sk v sekcii Aktuálne informácie, Dôležité.
Martin Ťažký, Daňové riaditeľstvo
Nepredajný tovar v moloobchodnej predajni
Akým spôsobom je možné v jednoduchom účtovníctve maloobchodnej predajne zohľadniť nepredajný tovar z dôvodu lehoty spotreby, prípadne prirodzeným úbytkom (nepredajný starý chlieb, pečivo, vysušené ovocie, zelenina, naklíčená cibuľa a pod.) Nie na základe normy, t. j. dlhodobého sledovania. Syn má predajňu s potravinami, vidím, že takéto úbytky tovaru tu sú, ale v účtovníctve sa neprejavia, tovar figuruje ako nakúpený, nespotrebovaný, skresľuje zbytočne rabat.
-- Podľa § 21 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov daňovými výdavkami okrem iného nie sú ani manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda.
Pojem manko a škoda definujú platné ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Podľa § 26 ods. 4 zákona o účtovníctve sa škodou rozumie neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku. Mankom sa podľa § 30 ods. 5 písm. a) zákona o účtovníctve rozumie inventarizačný rozdiel, pri ktorom zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve, ak ho nemožno preukázať účtovným záznamom. Pri peňažných prostriedkoch a ceninách sa takýto rozdiel označuje ako schodok.
Možno uviesť, že mankom nie sú technologické a technické straty vznikajúce napr. rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, v zásobovacom a odbytovom procese. V tomto prípade ide o úbytky zásob v rámci noriem prirodzených úbytkov.
Normy prirodzených úbytkov (a stratného) v maloobchode je možné stanoviť napr. v percentách z obratu. Stanovené normy musia byť ekonomicky zdôvodnené.
V prípade, že ide o maloobchodný predaj (napr. potravinový tovar), daňovník, účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, je povinný rozlíšiť technické a technologické úbytky vyplývajúce z prirodzených vlastností zásob tovaru napr. vysychanie, rozprášenie, váženie a pod.
Keďže v jednoduchom účtovníctve sa nákup materiálu a tovaru účtuje priamo do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, v daňových výdavkoch je tak premietnutá aj tá časť zásob, ktorá sa v dôsledku prirodzených úbytkov nepredá a nedosiahne sa z nej zdaniteľný príjem. V rámci uzávierkových účtovných operácií sa preto zaúčtuje storno výdavkov vo výške úbytku nad normu prirodzených úbytkov (alebo celej výšky úbytku, ak norma nebola stanovená).
Ak takýto daňovník prevádzkujúci maloobchodnú predajňu odpredá starý, vyschnutý chlieb a pečivo, a to "pod cenu", na daňové účely je takýto prípad daňovo akceptovaný.
Iveta Hulínová, Daňové riaditeľstvo

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/poradca, menuAlias = poradca, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
04. máj 2024 01:14