Platiteľ DPH
Účtujem v sústave jednoduchého účtovníctva (JU). Som platiteľom DPH. V ktorých prípadoch nemám nárok na odpočet DPH? Pri zrušení registrácie platiteľa DPH je platiteľ dane povinný odviesť DPH?
-- Platiteľ dane z pridanej hodnoty má podľa § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (DPH) nárok na odpočet dane na vstupe pri prijatých zdaniteľných plneniach (napr. tovaroch a službách), ktoré sú nakúpené na účely vykonávania podnikateľskej činnosti -- na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. V určitých prípadoch stanovených zákonom platiteľ nemôže uplatniť nárok na odpočet (§ 20 ods. 5 zákona o DPH). Platiteľ DPH účtuje do daňových výdavkov v priebehu účtovného obdobia cenu bez DPH. Avšak v zmysle § 24 ods. 2 písm. d) bodu 2 zákona o daniach z príjmov sa zaplatená DPH, ktorá súvisí s výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, ak na jej odpočet platiteľ DPH nemá nárok, považuje za daňový výdavok. V rámci uzávierkových účtovných operácií je preto potrebné v peňažnom denníku uviesť do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, do stĺpca Prevádzková réžia príslušnú výšku zaplatenej DPH, na ktorú nemá nárok. Tento spôsob účtovania vyplýva z čl. V ods. 2 písm. a, b) ôsma odrážka postupov účtovania v JÚ. V niektorých prípadoch môže platiteľ dane uplatniť ako odpočet dane v zdaňovacom období iba časť celkovej dane na vstupe. Ide o prípady, keď platiteľ dane vykonáva aj niektoré zo zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 26 zákona o DPH. Ak uskutočňuje zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet DPH má, a zároveň plnenia, ktoré sú od DPH oslobodené, má teda nárok na odpočet DPH len v pomernej výške, ktorá je určená koeficientom podľa § 21 zákona o DPH. Výška nároku na odpočet dane na vstupe závisí od charakteru činnosti, ktorú platiteľ dane vykonáva, a od zdaniteľných plnení oslobodených od dane podľa § 26 zákona o DPH ku všetkým zdaniteľným plneniam, tým je nižší nárok na odpočet dane na vstupe, a naopak. Platiteľ dane, ktorý bol povinný v niektorom zo zdaňovacích období v priebehu kalendárneho roka, prípadne vo viacerých zdaňovacích obdobiach alebo vo všetkých zdaňovacích obdobiach, vypočítať nárok na odpočet dane na vstupe podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o DPH, je povinný po skončení kalendárneho roka vykonať ročné vysporiadanie odpočtu dane podľa § 21 ods. 3 zákona o DPH. Prípadné rozdiely oproti súčtu nárokov na odpočet dane, uplatňovaných v daňových priznaniach za jednotlivé zdaňovacie obdobie kalendárneho roka. Vzniká tak buď povinnosť odvodu (ak uplatnený odpočet dane z jednotlivých daňových priznaní v úhrne prevyšuje nárok vypočítaný koeficientom za celý kalendárny rok), alebo nárok na odpočet (ak uplatnený odpočet dane z jednotlivých daňových priznaní v úhrne prevyšuje nárok vypočítaný koeficientom za celý kalendárny rok), alebo nárok na odpočet (ak uplatnený odpočet dane z jednotlivých daňových priznaní v úhrne je nižší ako nárok vypočítaný koeficientom za celý kalendárny rok). Tieto rozdiely v DPH, ktoré vznikli v priebehu účtovného obdobia, je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku v rámci uzávierkových účtovných operácií. Ročné vysporiadanie dane z pridanej hodnoty podľa daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie roka 2002, uvedené na riadku 25 daňového priznania (kladný rozdiel medzi odpočtom dane za kalendárny rok a súčtom odpočtov dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, ktorý sa má vysporiadať na ťarchu štátneho rozpočtu v rámci daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie roka) resp. na riadku 26 daňového priznania (kladný rozdiel medzi súčtom odpočtov dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a odpočtom dane za kalendárny rok, ktorý sa má vysporiadať v prospech štátneho rozpočtu v rámci daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie roka) bude nasledovné:
* suma uvedená na riadku 25 daňového priznania sa uvedie v peňažnom denníku v daňových príjmoch v stĺpci Ostatný príjem,
* suma uvedená na riadku 26 daňového priznania sa uvedie v peňažnom denníku v daňových výdavkoch v stĺpci Prevádzková réžia.
V súvislosti s ročným vysporiadaním odpočtu dane na vstupe je potrebné upozorniť na znenie ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o DPH, ktoré sa vzťahuje na platiteľa dane, ktorý sa stal platiteľom dane z pridanej hodnoty po 30. júni bežného roka 2002. Ak v niektorom zdaňovacom období (mesačnom alebo štvrťročnom) do konca roka 2002 postupuje pri výpočte nároku na odpočet dane podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o DPH, t. j. vypočítava odpočet dane z dane na vstupe koeficientom, vykoná ročné vysporiadanie odpočtu dane až po uplynutí celého ďalšieho kalendárneho roka, teda roka 2003. Na uzávierkové účtovné operácie roku 2002, teda na ročné vysporiadanie odpočtu takéhoto platiteľa nemá vplyv. Ďalej je potrebné v rámci uzávierkových operácií v peňažnom denníku účtovať aj o DPH, ktorá je podľa § 24 ods. 3 písm. d) bodu 2 zákona o daniach z príjmov považovaná za daňový výdavok, ak súvisí s výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a ak platiteľ uplatňuje nárok na odpočet koeficientom s výnimkou DPH, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa § 29 ods. 4 zákona o DPH. Rozdiel dane z pridanej hodnoty medzi daňou na vstupe (r. 19 daňového priznania) a odpočtom dane (r. 21 daňového priznania), ale bez podielu pripadajúceho na obstaranie nehmotného a hmotného investičného majetku, je potrebné uviesť v peňažnom denníku v daňových výdavkoch v stĺpci Prevádzková réžia. To znamená, že:
* súčet rozdielov DPH neuplatnených v odpočte dane po prepočte koeficientom za jednotlivé zdaňovacie obdobia sa zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane do stĺpca Prevádzková réžia,
* súčet zvýšení vstupných cien nakúpeného HIM o pomernú časť neuplatnenej DPH sa zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane -- stĺpec Nákup hmotného a nehmotného majetku,
* zostávajúca časť neuplatnenej DPH, ktorá nezvyšuje vstupnú cenu HIM, sa zaúčtuje do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, do stĺpca Prevádzková réžia. Ak je nárok na uplatnenie odpočtu dane po prepočte ročným koeficientom (rozdiel riadku 19 a riadku 21 po prepočte ročným koeficientom) nižší ako daň splatená podľa § 29 ods. 4 zákona o daniach z príjmov v daňových výdavkoch, je potrebné tento rozdiel odúčtovať z daňových výdavkoch s mínusovým znamienkom zo stĺpca Prevádzková réžia. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktoré platiteľovi určí daňový úrad pri zrušení registrácie podľa § 43 zákona o DPH, je platiteľ povinný priznať a odviesť z majetku (hmotného majetku, nehmotného majetku, zásob), pri ktorom uplatní odpočet dane, daň, a to vo výške, ktorá sa vypočíta:
* z daňovej zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa § 29 ods. 2 zákona o daniach z príjmov ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia,
* z ceny zásob zistenej podľa § 25 zákona o účtovníctve ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Daň z pridanej hodnoty, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri zrušení registrácie, sa v zmysle čl. V ods. 2 písm. a, b) desiata odrážka postupov účtovania v JÚ uvedie v rámci uzávierkových účtovných operácií v peňažnom denníku v stĺpci daňových výdavkov Prevádzková réžia. Týka sa to však iba DPH zo zásob, keďže DPH vzťahujúca sa na hmotný a nehmotný majetok zvyšuje vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku. Daň vzťahujúca sa na majetok je potrebné zaúčtovať do výdavkov neovplyvňujúcich základ dane, do stĺpca "nákup hmotného a nehmotného majetku". Tento postup je v súlade s ustanovením § 24 ods. 3 písm. d) bodu 1 zákona o daniach z príjmov, podľa ktorého sa za daňový výdavok považuje zaplatená DPH súvisiaca s výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť pri zrušení registrácie, s výnimkou dane vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, pričom o túto daň je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku.
StoryEditor