Stovky miliónov korún zaplatia zriaďovatelia stredných a vysokých škôl na dani z nehnuteľností. Základné školy sú od tejto povinnosti oslobodené, pretože výbercami dane sú mestá a obce, ktoré sú ich zriaďovateľmi. Keďže ide o nemalé sumy, dotknutí sú pripravení obrátiť sa na ministerstvá školstva a financií. Správcovia špeciálnych, bilingválnych a stredných škôl a školských zariadení -- krajské školské úrady a vyššie územné celky budú podľa zistení HN žiadať zvýšenie normatívov. Vysoké školy chcú, aby boli od platenia dane z nehnuteľností zo zákona oslobodené, resp. povinne platili iba symbolickú sumu. Príslušné rezorty však všetky tieto návrhy odmietajú.
Niekde daň odpustili
"Ak by štát kompenzoval výdavky spojené s platením tejto dane, samospráva by bola de facto financovaná dvakrát," vysvetľuje hovorkyňa ministerstva školstva Monika Murová. Samosprávy už totiž dostali financie na školstvo v rámci fiškálnej decentralizácie. Riešením podľa Murovej nie je ani návrh samospráv zohľadniť výšku dane v normatívoch, prostredníctvom ktorých sú školy financované. "Niektoré mestá a obce túto daň zriaďovateľom škôl odpustili, resp. znížili." Samosprávne kraje sa však nevzdávajú a sú pripravené požiadať o dodatočné financie v rámci marcových dohodovacích konaní s ministerstvom školstva. Postoj ministerstva financií je jasný: Správcom kapitoly je ministerstvo školstva. Podľa hovorcu rezortu Petra Papanka netreba zabúdať tiež na to, že pravidlá fiškálnej decentralizácie poznali zainteresovaní ešte pred schvaľovaním rozpočtov a mali dosť času pripraviť sa na situáciu. V súvislosti s návrhom vysokých škôl obmedziť vyberanie dane z nehnuteľností zákonom pripomína: Je to výhradná kompetencia samospráv, pričom už dnes im nič nebráni, aby školy od platenie dane z nehnuteľností oslobodili. K tomuto kroku pristúpili napríklad v Žiline. V Trnave zasa daň znížili o 95 percent. Bratislava však podľa hovorcu mesta Milana Vajdu nijaké výnimky pre školy neplánuje. "Ide o druhý najdôležitejší príjem obcí," dodáva.
Nezostane na rozvoj
Ako sa môže povinnosť platiť daň z nehnuteľností prejaviť v slovenskom školstve? "Nezostane nám na rozvoj," konštatuje prednosta Krajského školského úradu v Bratislave Ľubomír Pajtinka. Väčšina zriaďovateľov škôl totiž bude musieť daň zaplatiť z financií, ktoré mohli použiť na rozvoj a modernizáciu. "Pokiaľ sa nám nepodarí získať financie prostredníctvom zvýšenia normatívu alebo z nepredvídateľnej rezervy ministerstva školstva, budeme musieť uvoľniť rezervy, ktoré sa dali využiť na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu, alebo priamo z rozpočtu úradu," konštatovala vedúca odboru školstva Košického samosprávneho kraja Mária Kokardová. Je nutné poznamenať, že suma, potrebná na zanedbanú údržbu a modernizačný dlh škôl, už podľa odhadov krajských školských úradov i Združenia miest a obcí Slovenska prekročila hranicu šesť miliárd korún. Jasnou rečou o materiálnych podmienkach výchovno-vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách hovoria už niekoľko rokov aj výročné správy školských inšpektorov vrátane tej poslednej. Pretrváva nedostatok didaktickej techniky. Moderné učebné pomôcky a telocvičné náradie sú nedostupné. Vo vybavení odborných učební a dielní sú rezervy. Modernizácia vybavenia zaostáva. Knižničný fond sa neobnovuje.
Prvé odhady dane z nehnuteľností?
Školy v pôsobnosti Krajského školského úradu v Bratislave: 10 miliónov Sk
Školy v pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja: 15 miliónov Sk
Školy v pôsobnosti Krajského školského úradu v Košiciach: do 500-tisíc Sk
Školy v pôsobnosti Košického samosprávneho kraja: viac ako 15 miliónov Sk
Školy v pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja: viac ako 7 miliónov Sk
Slovenské vysoké školy: viac ako 140 miliónov Sk
Zdroj: hn