Deti z najchudobnejších oblastí Anglicka zaostávajú v škole za zámožnejšími žiakmi, tvrdia konzervatívci. Tieňový minister školstva Veľkej Británie Michal Gove koncom decembra poukázal na zväčšujúci sa rozdiel v ich študijných výsledkoch.
Rozdiely sa zväčšujú
V roku 2007 sa ukázalo, že až o 43 percent menej žiakov pochádzajúcich z najchudobnejších rodín (oproti žiakom z najbohatších rodín) dosahuje v škole veľmi dobré výsledky z piatich predmetov na skúškach GCSE, ktoré sa robia na konci 11. roku štúdia. V roku 2006 bol tento rozdiel len 28 percent v prospech bohatších žiakov. "Tieto sociálne rozdiely vo výsledkoch skúšok ukazujú, že školský systém nedbá na najchudobnejších," povedal Gove.
Údaje vychádzajú z porovnania výsledkov skúšok študentov z desiatich percent najchudobnejších a desiatich percent najbohatších oblastí krajiny. Zväčšenie rozdielu medzi chudobnými a bohatými žiakmi od minulého roku odráža zrýchľujúce sa zlepšovanie študijných výsledkov detí z lepších rodín -- až 68 percent týchto žiakov dosahuje veľmi dobré výsledky na skúškach GCSE, vrátane matematiky a angličtiny, pričom v roku 2006 to bolo len 57 percent. Výsledky skúšok GCSE detí z najchudobnejších rodín sa, naopak, zhoršili -- z 29 percent na 25.
Zázemie je veľmi dôležité
Štatistiky jasne dokazujú pretrvávajúci vzťah medzi zázemím a výsledkami študentov, pričom tento vzťah pretrváva počas celého štúdia. U sedemročných detí existuje dvadsaťpercentný rozdiel medzi podielom najbohatších a najchudobnejších žiakov, ktorí splnili očakávané štandardy v čítaní (93 percent z bohatších detí a 73 percent chudobnejších detí). Pri výsledkoch z Angličtiny sa tento rozdiel u detí do 11 rokov zvýšil na 23 percent. Pri rozdelení žiakov do desiatich skupín podľa ich blahobytu sa študijne výsledky zlepšujú s každým zväčšením bohatstva rodiny. Výsledky taktiež ukázali, že najväčší rozdiel je medzi žiakmi opúšťajúcimi strednú školu, teda vo veku okolo 16 rokov.
Na základnej škole tvoria deti pochádzajúce z desatiny najchudobnejších oblastí najväčší podiel študentov. Avšak spomedzi študentov študujúcich aj po 16. roku života, sú už najmenšou skupinou a dosahujú v priemere najhoršie študijné výsledky. Z tohto hľadiska je zaujímavý aj fakt, že v dosahovaní očakávaných schopností pri čítaní je 21-percentný rozdiel v prospech žiakov, ktorí nemajú nárok na školské stravovanie zdarma oproti ich chudobnejším spolužiakom, ktorí naň majú nárok.
Na univerzitách študujú najbohatší
Tieto fakty potvrdzuje aj správa, ktorú zverejnila charitatívna organizácia Sutton Trust. Jo Blanden, autor tejto správy, uvádza, že rozdiely vyplývajúce zo zázemia detí sú také významné, že trojročné dieťa z chudobnej rodiny, ktoré vyniká v testoch, pravdepodobne vo svojich študijných výsledkoch vo veku sedem rokov predbehne zaostalejšie dieťa z bohatej rodiny. V konečnom dôsledku tak univerzity navštevuje 44 percent detí z hornej pätiny, najbohatších rodín, a len desať percent detí zo spodnej pätiny, najchudobnejších rodín.
Znižovanie vzdelanostného rozdielu medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva je aj jednou z priorít anglického ministerstva školstva. Od roku 1997 vynaložila Veľká Británia 21 miliárd libier na programy, ktoré by mali počet chudobnejších detí vyrovnať v študijných výsledkoch s ich bohatšími spolužiakmi.
Alarmujúci je najmä fakt, že jedna pätina detí (predovšetkým detí zo sociálne znevýhodnených rodín) nevie pri opúšťaní základnej školy čítať, písať a sčítavať.