To, že sa s rastom miezd automobilky zbalia a odídu niekam na juh/východ, kde majú žiaľbohu, resp. chvalabohu lacnejšiu pracovnú silu, tu už počúvame dlhé roky. A nič také sa ani vzdialene nedeje. Naopak, Volkswagen ohlásil ďalšie rozšírenie výroby a tisíc nových pracovných miest v situácii, kedy priemerná mzda rastie medziročne o vyše 6% (to je údaj z júna) a v samotnom Volkswagene si odbory ich zvyšovanie ešte poistili na najbližšie dva roky.
Volkswagen pritom prišiel na Slovensko, keď bola priemerná mzda pod úrovňou 200 eur, dnes už päťkrát vyššia (je potrebné povedať, že za značnú časť tohto rastu miezd v eurách bolo zodpovedné aj posilnenie koruny v rokoch 2002-2008). A to sa bavíme o slovenskom priemere, nie o Bratislave (samozrejme, aj ceny medzitým rástli, to ale Volkswagen ako investora nezaujíma). Čiže už mal dosť času a priestoru zbaliť kufre.
Vývoj priemernej mzdy na Slovensku
A nezbalil. A ako ukázal posledný týždeň, tak sa ani tak skoro zbaliť nehodlá, naopak to vyzerá, že bude zamestnávať dvakrát viac ľudí ako v roku 2009. Nadviažem na moje nedávne dva komentáre, ktorých predpovede rozšírenie výroby vo Volkswagene napĺňa: 1) Bludy o slovenskej montážnej dielni 2) Automobilky kvôli mzdám neodídu, lebo sú tu z iného dôvodu
V prvom som písal o tom, že aj v najvyspelejších krajinách je gro ľudí v priemysle zamestnaných v „montážnej dielni“, čiže je naivné myslieť si, že na Slovensku si ekonomiku dokážeme zorganizovať inak. Druhý bol zase o tom, že náš automobilový priemysel pracovné miesta zo zahraničia nekradol, ale je tu preto, lebo sa vo svete predáva podstatne viac automobilov. A kým sa budú predávať, tak tu aj ostane.
Priestor pre rast miezd v automobilovom priemysle vytvára vysoký stupeň automatizácie výroby, ktorý umožňuje vyrobiť veľký počet automobilov na hlavu. Napr. v Bratislavskom Volkswagene sa na hlavu vyrobí viac ako 30 automobilov ročne, celkové tržby na zamestnanca sú viac ako 600 tis. eur. To vytvára solídny priestor pre ďalší rast miezd aj do budúcna a pokiaľ dôjde v budúcnosti k zvýšeniu stupňa automatizácie, tak sa tieto čísla vylepšia a s nimi aj priestor pre rast miezd.
Čím je teda výroba viac automatizovaná, tým menej je citlivá na mzdy. A týmpádom menej náchylná na relokáciu výroby. Preto prebieha väčšina sofistikovanej výroby vo vyspelých krajinách, kde majú firmy stabilnejšie podnikateľské prostredie, lepšiu infraštruktúru, lepší prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile, geograficky bližšie ku koncovým zákazníkom.... A nie v Ázii, či v Latinskej Amerike.
Platí to aj naopak, výroba s nízkou automatizáciou a vysokým podielom manuálnej práce bude s rastom miezd odchádzať preč. Tento proces nie je ničím novým a kontinuálne prebieha. Napríklad textilný priemysel zamestnával v roku 1998 niečo cez 100 tis. ľudí, dnes ich zamestnáva len 40 tis. a toto číslo bude takmer s určitosťou ďalej klesať. Takýto vývoj je zdravý a pre ekonomiku dobrý. Ručne sa toho na hlavu oveľa viac ušiť nedá, a týmpádom nemôžu rásť ani mzdy. Namiesto textilného priemyslu prišla sofistikovanejšia výroba, ktorá umožňuje na hlavu vytvárať viac tovarov a týmpádom aj lepšie platiť.
Kým nedokážeme ponúknuť inovatívny potenciál (čo vzhľadom na stav nášho školstva tak skoro nedokážeme), tak Slovensko nebude schopné ísť cestou Sillicon Valley, ako tu niektorí snívajú. Toto je beh na dlhé trate. Medzitým sú cestou pre rast ekonomiky a miezd práve montážne dielne s vysokým stupňom automatizácie (nehovorím, že to majú byť práve automobilky, to už by bolo vysoké koncentračné riziko), plus niečo podobné v oblasti exportu služieb, tzv. shared-centrá. A to predovšetkým v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a nízkymi mzdami, kde je výroba málo automatizovaná. Ako ukázal Volkswagen, tak takýto priemysel vyššie mzdy znesie. A keďže najväčšia časť výroby prebieha v Nemecku, kde sú mzdy podstatne vyššie, tak sa priestor pre ich rast ešte určite nevyčerpal.