Cez víkend europoslanec Smeru zverejnil video, v ktorom okrem iného povedal, že kvôli ich opatreniam sa výrazne znížila nezamestnanosť a Európa v ekonomickom raste predbehla USA.

Politici majú zaujímavý dar – akonáhle príde recesia, môže za to externá kríza, no akonáhle príde rast, môžu za to oni.

Áno, ekonomický rast USA za posledný rok je 2,2 percenta a európsky je 2,3 percenta. Je to ale dôvod na vzrušenie?

Nie je rast ako rast

Ekonomický rast je záludný koncept.

V čase vrcholu obchodného cyklu dochádza k silnému rastu ziskovosti firiem, čo tlačí akciové trhy do nových maxím. Dopyt po zamestnancoch je veľký, ponuka práce malá, a tak silno rastú reálne mzdy. S nimi rastú aj očakávania do budúcna a spotrebitelia sa zadlžujú. Viac míňajú, čo ďalej zvyšuje firemné zisky. A pokračovalo by to až do nekonečna, keby neprišiel k slovu nahromadený dlh.

Obavy o splácanie nového dlhu spustia zrazu finančnú paniku a ekonomika prepadá do recesie. Z najvyššieho rastu do recesie za pár mesiacov. A centrálni bankári a politici ostávajú v šoku – ako je možné, že máme recesiu, keď všetko vyzeralo tak dobre?

Samotná veľkosť ekonomického rastu preto nie je najdôležitejší ekonomický koncept. Vždy ho treba porovnávať s podkladovými podmienkami. A tie v Európe sú prinajmenšom otázne.

Keď stimuly stimulujú

Politika centrálnych bánk je zameraná na podporu zamestnanosti a ekonomického rastu. ECB tvrdí, že práve jej politika pomohla vytvoriť milióny pracovných miest. A určite je bližšie pravde ako člen európskeho parlamentu.

Už roky udržuje ECB nulové (či dokonca záporné) úrokové sadzby. A okrem toho jej kvantitatívne uvoľňovanie nalieva do bankového sektora desiatky biliónov euro mesačne. Od januára 2015 ECB nakupuje každý mesiac cenné papiere zhruba vo veľkosti slovenského ročného HDP. ECB už rozšírila svoju bilanciu o to, čo sa na Slovensku vyprodukuje za 30 rokov.

Takéto číslo by mohlo pomôcť o čosi zvýšiť európske HDP, nie?

Kto je na tom lepšie?

To je v pomerne veľkom rozpore s rastom americkej ekonomiky, ktorý už nie je závislý na kvantitatívnom uvoľňovaní a ani nulových úrokových sadzbách. Sadzby v USA sú o percento vyššie ako u nás a americká ekonomika rastie porovnateľne ako tá európska.

Skôr na rad prichádza otázka, čo sa stane s európskou ekonomikou, keď ECB prestane nakupovať dlhopisy, najmä periférnych krajín? Budú sa stále španielske a talianske dlhopisy obchodovať pod 2 percentá? Ešte len vtedy, keď stratíme stimuly, uvidíme, ako silno dokáže rásť európska ekonomika.

Ekonomika, ktorá dlhodobo zaostáva v investíciách do rozvoja, ktorú brzdí byrokracia a regulácia, ktorá stále nemá vysporiadaný bankový sektor, a čo je horšie, stále jej chýba vytvorenie funkčného modelu menovej únie. Ale vychutnajme si pár minút slávy európskych politikov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.