To, že ako sa bude vyvíjať ekonomika eurozóny v najbližších mesiacoch neurčujú primárne ukazovatele ako IFO index podnikateľskej dôvery (ktorý sa v minulom týždni vyšplhal na najvyššiu úroveň od roku 1969!), ale to, že ako ochotné budú banky požičiavať. Lebo keď zastane na úverovom trhu hudba, tak ako v roku 2008, resp. 2011, tak sa „pokazia“ aj ostatné ukazovatele z ekonomiky.
ECB v minulom týždni zverejnila prieskum úverových podmienok za tretí kvartál. A podľa neho je aktuálne párty na úverových trhoch eurozóny v plnom prúde.
V treťom kvartáli pokračovalo uvoľňovanie úverových štandardov, t.j. banky požičiavali za lacnejšie a aj rizikovejším subjektom. ECB meria zmenu úverových štandardov ako rozdiel medzi percentom bánk, ktoré hlásili ich uťahovanie a percentom bánk, ktoré hlásili ich uvoľňovanie v porovnaní s predošlým kvartálom.
Pri úveroch podnikateľom bola zaznamenaná úroveň -1 (teda o jedno percento viac bánk hlásilo uvoľňovanie ako uťahovanie), pri úveroch na kúpu nehnuteľností dokonca -11. Pri menej dôležitých spotrebiteľských úveroch to bolo -4.
Banky hlásia aj rastúci dopyt po úveroch. Metodika je rovnaká, t.j.. rozdiel medzi percentom bánk hlásiacich rastúci dopyt a medzi bankami hlásiacimi klesajúci dopyt v porovnaní s predošlým kvartálom.
Pri podnikoch bola zaznamenaná úroveň +15, pri hypotékach +12 a pri spotrebiteľských úveroch +17. V eurozóne teda rastie záujem o úvery a banky ich rozdávajú laxnejšie. To je minimálne z krátkodobého hľadiska pre ekonomiku eurozóny dobrá správa.
Párty sa s veľkou pravdepodobnosťou ešte neskončila, banky očakávajú v ďalšom kvartáli pokračovanie uvoľňovania úverových štandardov a rastu dopytu. Priestor pre jej pokračovanie drží otvorený aj ECB, ktorá na svojom minulotýždňovom zasadnutí rozhodla o pokračovaní kvantitatívneho uvoľňovania (hoci v menšom objeme).
Vývoj úverových štandardov a dopytu po úveroch a očakávanie do ďalšieho kvartálu
Dobrou správou je, že úverové štandardy tlačí nadol predovšetkým konkurencia (čiže banky si znižujú marže) a nie náklady na požičiavanie si bánk (teda úrokové sadzby). Tie sú dokonca až tretím najdôležitejším faktorom. Po konkurencii (kde bol pri podnikoch zaznamenaný údaj -27 a pri hypotékach -13), je na druhom mieste zlepšujúca sa ekonomika, ktorá znižuje rizikové prirážky:
Dôvody pre uvoľňovanie úverových štandardov pre podnikové úvery a hypotéky
Čo nie je až tak dobré, sú dôvody, prečo rastie dopyt po úveroch. Pri firmách aj pri domácnostiach sú to nízke sadzby (s výsledným skóre +14/+27). Normálnym dôvodom by pri firmách malo byť financovanie investícií a pri domácnostiach dôvera v ekonomický vývoj (teda že dlžník nepríde o prácu a bude schopný splácať dlh).
Pri firmách je tento „štandardný“ dôvod na druhom a pri domácnostiach dokonca až na treťom mieste. Čiže hlavná motivácia k zadlžovaniu sa nie je práve najsprávnejšia.
Na druhej strane je však potrebné povedať, že ekonomika eurozóny sa zatiaľ v pomere k HDP oddlžuje. Čiže úverovanie ešte nie je prestrelené. Pri domácnostiach je dlh k HDP na úrovni 58,2%, čo je najmenej od roku 2006 a pri firmách na úrovni 90,7%, čo je najmenej od roku 2014 a len tesne pod minimami od roku 2008 (posledné údaje k dispozícii sú za prvý kvartál 2017).
Vývoj objemu úverov domácnostiam a podnikom k HDP
Klesajúci dlh k HDP teda naznačuje, že táto párty na európskych úverových trhoch, ktorá podporuje ekonomiku môže trvať ešte dlho. Najmä keď je zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne v nedohľadne. Zatiaľ je ešte situácia plus/mínus v norme. Pokiaľ však bude párty príliš dlhá a dlh domácností a firiem k HDP sa vyberie prudko nahor ako v rokoch 2003-2007, tak môže byť z toho kvalitá opica.