Tak ako každý rok, keď sa zvyšuje minimálna mzda, prípadne sa riešia iné sociálne opatrenia (ako teraz príplatky za prácu v noci), narážajú na seba dva tábory. Jedni tvrdia, že vyberáme málo daní, druhí zase, že práca je u nás vysoko zaťažená. Ktorý z nich má pravdu? Keď sa pozeráme na mediánového, teda bežného, zamestnanca, tak majú pravdu oba tábory.
Poďme pekne po poriadku, najskôr sa pozrime na daňové a odvodové príjmy k HDP. V tejto štatistike vybralo Slovensko minulý rok v pomere k HDP 32,3%. Vážený priemer EÚ bol takmer 40%. Za nami je len päť krajín, pričom Írsko má tento údaj (podobne ako všetky ostatné, ktoré sa vyjadrujú v pomere k HDP) umelo výrazne skreslený nadol, kvôli účtovnému nafukovaniu HDP skrz daňovú relokáciu firiem a leasing lietadiel.
Daňové príjmy k HDP za rok 2016, resp. 2015 pokiaľ minuloročný nebol zverejnený
Kým pri daňových príjmoch sme hlboko pod priemerom EÚ, tak pri daňovom kline pre zamestnanca zarábajúceho 67% priemernej mzdy (čo je u nás niečo cez 600 eur), bola v roku 2015 práca zaťažená takmer 39% (dane + odvody), čo je o takmer tri percentuálne body viac ako je priemer EÚ.
Daňový klin pre slobodného, bezdetného zamestnanca s príjmom na úrovni 67% priemernej mzdy za rok 2015
Dôvod relatívne nízkych daňových a odvodových príjmov pri relatívne vysokom daňovo-odvodovom zaťažení je potrebné hľadať v tom, ako máme nastavený daňovo-odvodový mix.
Prvé, čo človeka napadne, je že málo zdaňujeme firmy. To však vôbec nie je pravda, v tomto smere patríme v EÚ k špičke. V roku 2016 sme vybrali na dani z príjmu právnických osôb 3,5% HDP, čo nás spoločne s ČR radí v EÚ na štvrté miesto (priemer EÚ je 2,6%). Naopak, ide o to, ako sa na Slovensku zdaňujú príjmy a majetok.
Začnime príjmami. V roku 2016 dosiahol podiel vybraných daní z príjmu fyzických osôb (+ daní z kapitálových výnosov domácností, ktoré ale u nás vôbec nevyberáme) 3,3% HDP. To nás umiestňuje v rámci EÚ na tretie miesto odzadu. Priemer EÚ bol v minulom roku na úrovni 9,4%, teda takmer trojnásobne vyšší. Nie je to kvôli samotnej sadzbe dane z príjmu, ale kvôli nízkej progresivite.
Dane z príjmov domácností k HDP za rok 2016, resp. 2015 pokiaľ minuloročný nebol zverejnený
Pri daniach z majetku (teda predovšetkým dane z nehnuteľností) sme ešte viac pozadu, sme druhí od konca, len pár bázických bodov pred Estónskom. Našich 0,4% HDP v roku predstavuje len 15% priemeru EÚ na úrovni 2,6%.
Dane z majetku k HDP za rok 2015
Záver z toho je taký, že u nás sa málo zdaňujú lepšie zarábajúci (preto je nízky pomer daní z príjmov k HDP) a bohatší (dane z majetku), a preto aj pri relatívne nízkych daňových príjmoch k HDP padá na ľudí s príjmom okolo mediánu vysoké daňovo-odvodové zaťaženie v porovnaní s priemerom EÚ.
Tento post nie je žiadnym odporúčaním pre ekonomickú politiku, berte to skôr ako pohľad na dáta. Z týchto dát to totiž vyzerá tak, že ani jeden z daňových režimov nebráni tvorbe pracovných miest. Veľmi podobný systém ako u nás majú v ČR (vrátane vysokého zaťaženia mediánového zamestnanca) a majú tam najnižšiu nezamestnanosť v EÚ, a takisto severné krajiny, ktoré sú pri zdaňovaní výrazne progresívnejšie, problém s tvorbou pracovných miest nemajú.
Tvorbe pracovných miest v niektorých krajinách skôr bráni nízka flexibilita na trhu práce (t.j. prísne zákonníky práce) ako daňový režim.
Myslím si, že úspory na zníženie daňovo-odovodového zaťaženia je možné určite nájsť zefektívnením fungovania verejnej správy. Každopádne mi príde dosť zaujímavé, že z ľavej strany spektra sa neozývajú hlasy, že daňovo-odvodové zaťaženie nižších príjmových kategórií by sa dalo uvoľniť skrz progresívnejšie zdanenie príjmov a vyššie zdanenie majetku. Asi na tom niečo bude, že u nás nemáme skutočnú ľavicu.