Plynárenské spoločnosti západnej Európy vrátane Slovenského plynárenského priemyslu väčšinou nakupujú ruský plyn na slovensko-ukrajinskej hranici, vo Veľkých Kapušanoch. Niektoré spoločnosti až v Baumgartene na rakúsko-slovenskej hranici. Takéto obchodné podmienky dávajú istotu, že firmy zaplatia len za plyn, ktorý skutočne dostanú. Ak vinou ukrajinského dopravcu vzniknú výpadky, Gazpromu sa znižuje inkaso. Bude mať snahu dohodnúť sa s Ukrajinou, lebo sám nie je schopný dlhodobo uniesť výpadky svojich príjmov. Treba pripomenúť, že v tomto období Gazprom spustil investične náročné projekty. Okrem výstavby Baltického plynovodu investuje do obnovy ťažobných zariadení.
Napriek tomu sa v plynárenstve treba obzerať po preventívnych opatreniach. Mnohé odporúča Európska únia. Už v apríli 2004 schválili v Bruseli smernicu č. 2004/67/EC o zaistení bezpečnosti dodávok zemného plynu. V nej sa vládam členských krajín odporúča, aby prijali technické opatrenia a podporili investičné projekty smerujúce k zvýšeniu bezpečnosti zásobovania plynom. Nástroje vymenované v smernici tvoria otvorený zoznam. Znamená to, že krajiny môžu prijať ďalšie. Bruselu treba ohlásiť premietnutie smernice už v máji tohto roka.
Dôležitým odporúčaným nástrojom je diverzifikácia zdrojov plynu a dopravných ciest. Slovenska sa to týka bezprostredne, lebo 98 percent svojej spotreby zemného plynu kryje dovozom z Ruskej federácie. Tu vidím v zásade dve možnosti: podporiť výstavbu transkontinentálneho plynovodu Nabucco a zintenzívniť spoluprácu so susednými štátmi.
Výstavba plynovodu Nabucco sa pripravuje už niekoľko rokov. Zámerom je doviesť zemný plyn z kaspického regiónu (Turkménsko, Uzbekistan) a z Iránu (ktorý má 18 percent svetových rezerv zemného plynu) do strednej Európy. Vzniklo medzinárodné konzorcium, ktoré tvorí rakúsky ÖMV, maďarský MOL, rumunský Transgaz, bulharský Bulgargaz a turecký Botas. Dĺžka plynovodu by mala byť 3 400 kilometrov, pričom sa ráta aj s využitím jestvujúcich plynovodov. Plynovod bude končiť na rakúsko-slovenskej hranici v Baumgartene.
Ďalším nástrojom zvyšovania flexibility dodávaného plynu je systém podzemných zásobníkov, ktoré sú prepojené s tranzitnou sústavou v blízkosti hraníc so susednými štátmi. Najvýznamnejšie zásobníky SR, ale aj Rakúska a Českej republiky, sú sústredené na veľmi malom priestore s rozlohou niekoľko desiatok kilometrov. Ide o oblasť Viedenskej panvy. Ich potenciálna kapacita je značná a v budúcnosti môže prevýšiť potreby spomenutých štátov. Ponúka sa preto myšlienka vytvoriť v tomto priestore stredoeurópske plynárenské centrum, ktoré by bolo schopné poskytovať významné služby i pre európske plynárenstvo. Potenciál tohto centra (tzv. HUB) predstavuje 16 mld. kubických metrov ročnej skladovacej kapacity. Zároveň je k dispozícii prepravná kapacita 93 miliárd kubíkov. Rozvoj tohto centra, samozrejme, závisí i od postupu liberalizácie v plynárenstve.
Okrem načrtnutých možností sa ponúkajú i ďalšie. V každom prípade treba začať konať. Kríza je vždy pre nepripravených katastrofou, pre múdrych však výzvou prijať opatrenia, ako ju v budúcnosti marginalizovať. Prijmime preto túto výzvu.
Autor je podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR.