Bratislava z hľadiska cestovného ruchu patrí trvalo k našim najnavštevovanejším destináciám, aj keď ani zďaleka nie k unikátnym atrakciám. V jej prospech hovorí najmä geografická poloha, pohodlná dostupnosť zo všetkých smerov a bezkonkurenčne najrozvinutejšia sieť služieb a infraštruktúra v rámci SR. Keďže slovenský prezident (na rozdiel od svojho predchodcu) zrejme svojich prominentných hostí na východné Slovensko pozývať nebude, propagácia tohto regiónu sa musí robiť štandardnými marketingovými metódami turistického priemyslu. Miestni nadšenci očakávajúci veľké zisky z tohto dynamicky sa rozvíjajúceho odvetvia sa budú musieť popasovať s odľahlosťou, ekonomickou zaostalosťou a so zlým stavom komunikácií. Lákadlom by mali byť najmä prírodne danosti, etnická pestrosť i folklórna rázovitosť obyvateľstva a rozmanitosť kultúrnych pamiatok východného Slovenska.
Jednou z možností, ako na to, je Gotická cesta, prvý turisticko-poznávací projekt svojho druhu, približujúci skvosty Spiša a Gemera s ambíciou stať sa súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva. Od roku 1996 sa aj touto formou prezentujú naše kultúrne poklady ako Spišský hrad, kaštieľ v Betliari či gotický kostol v Štítniku, ale i národné parky Slovenský raj a Slovenský kras. Najmä mestá Spišská Nová Ves a Rožňava od Gotickej cesty očakávajú prílev zahraničných turistov, ktorých peniaze by aspoň čiastočne kompenzovali investičnú podvýživu tohto stagnujúceho regiónu. Keďže možnosti miest a obcí sú obmedzené a krajské samosprávy sa viac ako podpore konkrétnych programov s hmatateľnými výsledkami venujú tvorbe rôznych úžasných regionálno-rozvojových vízií bez racionálneho jadra, podnikatelia a propagátori sa viac obracajú k centrálnym orgánom. Pomôcť by mohli prostriedky z fondov EÚ, najnovšie 173 miliónov Sk, o ktoré sa môžu žiadatelia uchádzať v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania. Podporiť by sa mali najmä projekty zamerané na zlepšenie služieb, výstavbu hotelov, penziónov a propagáciu.
Pri Gotickej ceste sa najviac očakávalo najmä od jej propagovania prostredníctvom brožúr, pútačov, letákov či od budovania internetovej stránky. Verilo sa, že keď už raz zlákaný turista do regiónu príde, krásy prírody a gotické klenoty ho tak očaria, že na zábavu či pohodlie úplne zabudne. Nestalo sa. Z 500 kilometrov dlhej trasy označenej hnedo-bielymi tabuľami je skôr symbolická náučno-poznávacia cesta, určená milovníkom prírody a stredovekého umenia ako pravý turistický magnet s nevyhnutným servisom a primeraným komfortom. Dnešné trendy v cestovnom ruchu viac ako na prísune kultúrno-historických vedomostí stoja na rozmanitosti pôžitkov a neutíchajúcom hlade po zážitkoch a zábave. Tento obchodný artefakt sa na Gotickej ceste nevyskytuje a žiaľ, nie je docenený ani v iných slovenských centrách, osobujúcich si prívlastok turistické. Náš postoj k turistike je naivný, akoby korenil v akejsi skromnej "vibramkovej" minulosti. V niektorých príťažlivých oblastiach ľudia len s nevôľou prenajímajú izby svojich honosných domov "cudzincom", podnikatelia a samosprávy akoby sa stále spoliehali len na prirodzené danosti terénu.
Gotická cesta sa stane turistickým rajom iba vtedy, ak okrem viac či menej zdevastovaných historických objektov ponúkne návštevníkom aj príležitosť aktívne relaxovať, v dobrých podmienkach na úrovni epochy rozvinutej informačnej spoločnosti, pohodlne, ale aj so vzrušením, medzi priateľskými ľuďmi. Vo svete biznisu postaveného na cestovnom ruchu sa dnes platí práve za takéto zážitky.
StoryEditor