Poznámka: Zábava pre miliardy a za miliardy

Niekoľko týždňov vysielali viaceré televízne stanice seriál o histórii majstrovstiev sveta vo futbale. Dokumentoval, ako sa vyvíjal štýl hry, taktika i technika. Hra je čoraz rýchlejšia a tvrdšia. Súperi sú vyrovnanejší - tu by sa k hre dala použiť analógia s autami alebo lietadlami: ešte pred tromi desaťročiami sa tvarmi výrazne líšili, dnes ich počítače optimalizujú, a tým aj unifikujú. Ale najviac sa zmenili podmienky, v ktorých sa hrá. Na MS v roku 1962 v Čile sa na severe krajiny, v Arice, hralo na vyprahnutom, hrboľatom trávniku so súvislými plochami udupanej hliny, ukazovateľ skóre boli ručne vymieňané tabule. Okrem niekoľkých krajín tvorili aj reprezentácie skutoční amatéri alebo poloamatéri.
Dnes sú futbalové majstrovstvá nádherná šou pre miliardy ľudí. Hrá sa na nádherných štadiónoch, ktoré poskytujú komfort divadelnej sály. Niektoré majú zasúvacie strechy, na Veltis Arene v Gelsenkirche možno dokonca vysunúť celú trávnatú plochu. Štadióny majú centrálny zdroj piva, ktoré sa pivovodmi rozvádza k desiatkam výčapov. Herné situácie (a reklamy) sa premietajú na veľkoplošných obrazovkách. Mníchovská Allianz Arena mení farbu obvodového plášťa a môže tak burcovať fanúšikov aj cez takéto vnemy.
Komercializácia futbalu pomáha, motivuje futbalistov, skultúrňuje prostredie. Avšak občas doň zasahuje trocha čudne. Príklad. Tomáš Rosický prestúpil z Borussie Dortmund do Arsenalu. Ale vraj Arsenal ho vlastne nepotrebuje, typovo mu takýto hráč nechýba. Avšak jeden z veľkých sponzorov sa chystá na český trh a chce sa presadiť aj cez logo na Rosického drese...