Názvy objektov nie sú veru bezvýznamnou vecou. Nedávno si so mnou dohodol istý spolupracovník schôdzku pri Avione. Už som hľadal parkovacie miesto, keď sa znovu prihlásil mobilom, že vchádza do istej reštaurácie. Až z jej názvu som pochopil, že nemyslí Avion v centre, ale novopostavené nákupné centrum pri letisku. U nás je to tak. Niekedy majú dve veci to isté meno, niekedy tá istá vec mená dve-tri. Komplikuje sa to tým, že -- najmä, ak niečo pomenujeme po osobnosti -- za čas premenujeme, nájdeme väčšiu osobnosť, a tak dokola. O to viac prekvapuje, že bratislavskí mestskí radní sa nielen zaoberajú súťažou o pomenovanie rozostavaného mosta, ale chcú, aby to bolo podľa osobnosti. Nie je to múdre. V Bratislave majú mosty dva typy mien. Starý a Nový -- to z čias, keď boli len dva. Ďalšie dva sa volajú podľa miesta, kde ležia. Jeden nad prístavom, druhý nad areálom Lafranconi. Piaty korení v priestore spätom s osudom modernej Bratislavy, a preto by sa mohol a mal, lebo je to najpriliehavejšie, volať Apollo -- podľa rafinérie, ktorá tu ležala. Ale ani toto všetko nie je podstatné vo vzťahu k mostu ako objektu a k dopravnému prvku. Podstatné je, že to bude piaty most a pritom zasa len štvrtý, pretože Starý most sa zrekonštruuje a bude slúžiť len hromadnej doprave. Starosťou mestských radných by teda ani nemalo byť tak meno mosta, ako to, že kde a za čo postavia ďalší most, aby ich konečne bolo aspoň päť. Veľdôležitá verejná diskusia tento problém len zahmlieva.