Zlyhal naozaj v Mexiku neoliberalizmus?

Pred šiestimi rokmi som bol pripravený urobiť záver, že Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) je veľkým úspechom. Kľúčovým argumentom v prospech NAFTA bolo, že ide o najperspektívnejšiu cestu, po ktorej sa Spojené štáty môžu vydať, aby zvýšili nádeje, že Mexiko sa stane demokratickou a prosperujúcou krajinou, a že USA majú aj silný sebecký záujem, ale aj silnú susedskú povinnosť snažiť sa Mexiku pomáhať.
Od prijatia NAFTA rastie reálny HDP Mexika o 3,6 percenta ročne a export zaznamenal rast z 10 percent HDP v roku 1990 a 17 percent HDP v roku 1999 na dnešných 28 percent HDP. V nasledujúcom roku bude reálny export Mexika dosahovať päťnásobnú úroveň z roku 1990.
Práve tu -- v rýchlom rozvoji exportných odvetví a dramatickom vzostupe objemu vývozu -- NAFTA skutočne niečo zmenila. Zaručuje mexickým výrobcom prístup na najväčší spotrebiteľský trh na svete -- na trh v USA, bez cla a kvót.
Bez tejto záruky by menej firiem investovalo do svojich kapacít, aby uspokojilo americký trh. Narastajúci obchod medzi USA a Mexikom posúva obe krajiny smerom k väčšej špecializácii a citlivejšej deľbe práce v dôležitých odvetviach. Napríklad v automobilovom priemysel výrobné fázy s väčším podielom ľudskej práce robia v Mexiku. Alebo v textilnom priemysle, kde sa technologicky vysoko náročné pradenie a tkanie robí prevažne v USA, kým Mexiko zaobstaráva technologicky menej náročné strihanie a šitie.
Takýto vzostup efektivity vyplývajúcej z veľkosti trhu a prehlbovania špecializácie mal znamenať rýchly rast mexickej produktivity práce. Podobne mal byť vzostup efektivity posilnený boomom v tvorbe kapitálu. Jeho sprievodným javom mala byť záruka, že žiadna budúca vlna protekcionizmu v USA si nevyžiada zatvorenie mexických tovární.
Kľúčovým slovom je "mal". Reálny príjem dnešných 100 miliónov Mexičanov -- meraný paritou kúpnej sily -- predstavuje zhruba 10-tisíc amerických dolárov ročne, čo je štvrtina terajšej úrovne v USA. Mexičania investujú asi pätinu HDP do tvorby hrubého fixného kapitálu -- to je rozumná suma -- a od prijatia NAFTA značne prehĺbili svoje začlenenie do svetovej (t. j. severoamerickej) ekonomiky.
Rast HDP vo výške 3,6 percenta spolu s dvaapolpercentným ročným prírastkom obyvateľstva však znamená, že stredný príjem Mexičanov je sotva o 15 percent vyšší než v časoch pred NAFTA a že sa rozdiel medzi strednými príjmami v USA a Mexiku zvýšil. Vzhľadom na rastúce nerovnosti prevažná väčšina Mexičanov nežije lepšie ako pred pätnástimi rokmi. (Dokonca možno povedať, že jediným aspektom mexického rozvoja, ktorý zaznamenal veľký úspech, je vzostup príjmov a životnej úrovne súvisiaci so zvýšenou migráciou do USA a zvýšenými sumami posielanými späť do Mexika.)
Z intelektuálneho hľadiska je to veľká hádanka: veríme trhovej sile a prínosu obchodu, špecializácii a medzinárodnej deľbe práce. Vidíme veľký nárast mexického vývozu do USA v posledných desaťročiach. Vidíme silné stránky mexickej ekonomiky -- stabilné makroekonomické prostredie, fiškálnu uvážlivosť, nízku infláciu, nízke riziko krajiny, pružnú pracovnú silu, posilnený a solventný bankový systém, úspešne reformované programy znižovania chudoby, vysoké príjmy z ropy a tak ďalej. Táto úspešná neoliberálna politika napriek tomu nepriniesla rýchly vzostup produktivity a rast miezd robotníckej triedy, ktoré by boli neoliberáli podľa mňa v roku 1995 sebavedome predpovedali, keby im bolo povedané, že sa mexický vývoz počas nasledujúcich dvanástich rokov späťnásobí.
Ekonomických nedostatkov je však v Mexiku stále dosť. Podľa OECD je to veľmi nízky priemerný počet rokov strávených v škole, takže mladí zamestnanci majú v podstate len o veľmi málo lepšie vzdelanie než ich starší kolegovia, malá profesijná príprava v zamestnaní, vysoká byrokratická záťaž firiem, skorumpované súdy a polícia, vysoká kriminalita a rozsiahla sivá ekonomika s nízkou produktivitou, ktorá zužuje daňovú základňu a zvyšuje daňové sadzby zvyšku ekonomiky. Tieto nedostatky by však nemali byť také veľké, aby neutralizovali veľké geografické výhody Mexika a značný prínos neoliberálnej politiky, alebo áno?
Podľa všetkého áno. Zdá sa, že demografická záťaž rýchlo sa rozširujúcej pracovnej sily sa značne zvyšuje, ak táto pracovná sila nie je príliš vzdelaná a najmä ak si svoju daň vyžiada i nedostatočná infraštruktúra, zločinnosť a korupcia na oficiálnych miestach.
My neoliberáli poukazujeme na skutočnosť, že zlú infraštruktúru, vysokú zločinnosť a korupciu na oficiálnych miestach nespôsobila NAFTA. Nepriamo tým naznačujeme, že nebyť NAFTA a jej dosahov na pozitívnej strane stupnice, boli by na tom Mexičania dnes oveľa horšie.
Táto neoliberálna historka je možno pravdivá. Ale je to výhovorka. Navyše nemusí byť pravdivá. Po tom, ako sme boli za posledných 15 rokov v Mexiku svedkami pomalého rastu, už nemôžeme tvrdiť, že neoliberálna cesta v podobe NAFTA a s ňou spojené reformy sú evidentne a jednoznačne správne.

J. Bradford DeLong, profesor ekonomiky Kalifornskej univerzity v Berkeley