Zahraničná investícia vo výške niekoľko desiatok miliárd korún - KIA - bude mať nesporne pozitívne efekty na niektoré sektory slovenskej ekonomiky. Problematická je však úloha štátnej podpory v procese rozhodovania investora o umiestnení investície. Kritériom ekonomického opodstatnenia každej investície je zisk. Ak predpokladané výnosy prevyšujú náklady investície iba vďaka štátnej dotácii, celá investícia nemá ekonomický zmyslel. Kapitál je totiž presmerovaný do menej efektívneho využitia než v akom sa momentálne nachádza. Dochádza tak k jeho spotrebe a zníženiu blahobytu v spoločnosti. Ak je investícia schopná produkovať zisk, potom nie je nutné ju dotovať. Súťaženie štátov o to, ktorý je schopný darovať zahraničnej spoločnosti viac peňazí svojich občanov, navyše deformuje ekonomické prostredie a upravuje štruktúru ekonomiky tej-ktorej krajiny. Vďaka príchodu spoločností KIA či PSA Peugeot Citroën sa bude v blízkej budúcnosti na Slovensku vyrábať ročne 150 automobilov na tisíc obyvateľov. Či je práve toto optimálna štruktúra hospodárstva, nikto nevie a ani nemôže vedieť. Nevie to ani vláda, no napriek tomu práve takúto štruktúru dotáciami a štátnou pomocou podporuje. Neschopnosť vlády správne zhodnotiť podnikateľské riziko dotovanej investície pekne ilustruje nedávny prípad z Českej republiky. Spoločnosť LG.Philips, ktorá od Českej republiky zinkasovala štátnu pomoc vo výške 1,3 mld. Kč, sa po troch rokoch fungovania dostala do konkurzu.
Úvahy, ktoré od novovytvorených pracovných miest očakávajú ekvivalentný pokles v počte nezamestnaných, sú minimálne úsmevné. Stačí sa pozrieť na rozdelenie nezamestnaných podľa dosiahnutého vzdelania. Viac ako 60 percent všetkých uchádzačov o zamestnanie má len základné alebo stredné vzdelanie bez maturity, čiže nebudú pravdepodobne tými najhorúcejšími kandidátmi u zahraničného zamestnávateľa s pomerne vysokými nárokmi na kvalifikáciu či pracovnú disciplínu. Naopak, takto vytvorené pracovné miesta v nadnárodných korporáciách, ktoré sú navyše dotované štátom, budú predstavovať konkurenciu menším miestnym, a nie takým silným zamestnávateľom a preťahovať ich zamestnancov na lepšie platené pozície. To, že k tomu dochádza už v súčasnosti, dokumentujú prvé nespokojné hlasy zo spoločností na Považí. Je preto racionálne očakávať, že dosah tak štedro dotovanej investície, akou je KIA, na úroveň celoslovenskej dlhodobej nezamestnanosti nebude nijako výrazný.
Znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti skôr ako uplácanie zahraničných investorov pomôže zmena nastavenia sociálneho systému, a to najmä zníženie odvodového zaťaženia a zrušenie minimálnej mzdy. Minimálna mzda a vysoké odvodové zaťaženie umelo zvyšujú cenu nízko kvalifikovanej práce, a tým obmedzujú dopyt po nej zo strany zamestnávateľov. Obzvlášť silný je tento efekt najmä v oblastiach s nízkou produktivitou práce (čo korešponduje s vysokou nezamestnanosťou na východe Slovenska) a sektoroch, kde je cena práce významnou zložkou z konečnej ceny produktov. Desať miliárd korún, na ktoré sme sa poskladali kórejskému investorovi, bude navyše chýbať v iných sektoroch ekonomiky, kam by sa tieto peniaze dostali, keby KIA neprišla. Príchod kapitálu na Slovensko je hlavnou podmienkou na dlhodobé zvýšenie produktivity, a tým aj životnej úrovne. Ak tu bude stabilné a atraktívne podnikateľské prostredie, zahraničný kapitál si na Slovensko nájde cestu aj bez darčekov vo forme štátnej podpory.
Autor je z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.